Donedávna mali popri učiteľoch, setričkách a ďalších nedocenených povolaniach určite sympatie aspoň časti verejnosti aj lekári. Nemajú to ľahké. Najprv náročné štúdium, potom práca v zadrhávajúcom sa systéme zdravotníctva, nezaplatené nadčasy, riskovanie vlastného zdravia v záujme pacienta, ktorý si to často ani nevie vážiť. Určite si zaslúžia viac. Ale nie sú jediní.
Preto som bol nedávno prekvapený štedrosťou ponuky, ktorú dostali od ministra Uhliarika. Kto z nás by sa nepotešil, keby dostal k platu 300 € naviac. Určite je veľa takých, čo by si to zaslúžili, niektorí možno aj viac ako lekári. Už som si predstavoval, ako po úspešnej nátlakovej akcii lekárov dávajú hromadné výpovede učitelia, vedci... Štát je v situácii, keď musí (už konečne) šetriť a zrazu začnú zo všetkých strán prichádzať požiadavky na ďalšie peniaze. Nie že by tých peňazí v štátnej kase nebolo dosť, ale to by chcelo najprv zamurovať všetky tunely do nej vedúce. V slovenských pomeroch niečo nepredstaviteľné.
A niečo nepochopiteľné zase nasledovalo po Uhliarikovej ponuke. No povedzte, odmietli by ste, keby vám šéf ponúkol 300 € naviac? Úplne každomesačne? To ma podržte... lekári to odmietli. Pochopil by som to, keby bojovali za komplexnú reformu zdravotníctva, keby požadovali funkčný systém, v ktorom sa budú peniaze používať efektívne, v prospech pacienta. Slovenské zdravotníctvo je veľká čierna diera, v ktorej sa peniaze strácajú bez očakávaného efektu a pacient často lepšie urobí, keď čas, ktorý by mal stráviť v čakárni, radšej venuje hľadaniu informácií o svojej chorobe, aby si pomohol sám. Prípadne aby aspoň vedel povedať lekárovi, čo od neho potrebuje. Prax je taká, že strávime dlhé hodiny u všeobecného lekára, ktorý náš pošle za špecialistom, aby nám ten povedal, že nám nič nie je a pre istotu nás ešte poslal za ďalším. Nakoniec nám niektorý z nich predpíše kopec liekov, ktoré doma po prečítaní zoznamu vedľajších účinkov v záujme vlastného zdravia zapcháme niekam hlboko do zásuvky a liečime sa po svojom. Teda ak nás ešte predtým z toho kolotoča netrafil šľak. Aby som bol korektný, hovoríme o požiadavkách lekárov z nemocníc. Ale zdravotníctvo máme len jedno. Choré. Všetci naň nadávame, vlády prichádzajú a odchádzajú, ale nikto s tým nič nerobí.
Keby sa naši lekári vzbúrili proti tomuto systému a dosiahli by zmenu k lepšiemu, nech majú aj 3-násobné platy. Aj Nobelovu cenu za medicínu. Ale mám dojem, že v poslednom čase sa to už točí len okolo toho, koľko euro si vybojujú. Plus 300 € mesačne? Málo. 7,67 € na hodinu? Málo. Reforma zdravotníctva? Ďakujeme, neprosíme.
V tejto situácii mi zostáva jediné. Nech je už prezident Gašparovič, aký je, nech už mám k jeho činnosti akékoľvek výhrady, dnes dávam pomyselný klobúk dole. Správne rozhodnutie.
