Ľubomír Štulajter
Politika Ako to naozaj bolo (možno nebolo, ale mohlo byť)
Tak máme novú ministerku vnútra. A zo všetkých strán počúvame, ako to Smer nezvláda, ako im došli kádre a nemajú už čo ponúknuť. Aká je však skutočnosť?
Internetový maniak so záľubou v online marketingu. Alergický na grázlov v politike a necitlivé zásahy do životného prostredia. Zoznam autorových rubrík: IT, Online marketing, Myslím si, Go
Tak máme novú ministerku vnútra. A zo všetkých strán počúvame, ako to Smer nezvláda, ako im došli kádre a nemajú už čo ponúknuť. Aká je však skutočnosť?
Nestáva sa často, že by som s Petrom Tkačenkom nesúhlasil, ale tentokrát som hlboko presvedčený, že sa mýli.
Tak si to zhrňme: Prevalí sa škandál a premiér Fico, ktorý normálne hrá mŕtveho chrobáka, okamžite koná. Vyzve dve najvyššie postavené ženy v slovenskej politike, aby odstúpili. A ony bez reptania, bez akéhokoľvek náznaku obhajoby, ihneď odstúpia. Dokonca aj sebavedomá JUDr. Zmajkovičová, od ktorej by človek čakal všeličo, len nie to, že zo dňa na deň opustí dva ťažko nadobudnuté fleky.
Miera politickej korupcie v tejto krajine už prekročila kritickú hranicu, keď politici a štátni úradníci strácajú akékoľvek zábrany. Kým v štandardnej spoločnosti robia všetko pre to, aby svoje kšefty pred verejnosťou - a ideálne aj pred políciou a protikorupčnými orgánmi - utajili, na Slovensku sa tým aj verejne pochvália.
Žiadalo by sa skôr opýtať - kde je vláda, prečo nekoná. Ale na tú sme si už akosi zvykli. Žije si vo svojom narcisticko-populistickom svete a skutočné problémy krajiny a pracujúceho ľudu sú to posledné, čo ju zaujíma. Preto sa pýtam: kde je slovenská pravica? Hovorievam síce, že pravica na Slovensku už niekoľko rokov neexistuje, ale predsa sa s touto myšlienkou neviem zmieriť. Stále čakám, že niekto schopný ten prázdny priestor vyplní.
Vážená Sociálna poisťovňa, dnes som dostal od teba list. V prvej chvíli ma potešilo, že na mňa myslíš a mal som chuť veriť, že mi píšeš niečo zaujímavé. Ale zároveň do mňa dobiedzal čertík pochybností...
Demokratické zřízení doplatí na to že bude chtít vyhovět všem. Chudí budou chtít část majetku bohatých, a demokracie jim to dá.
Naša pravica zase dala o sebe počuť. Hlasom o spolupráci a jednote Ľudovej platformy však už sotva niekto uverí. Traja trpaslíci ani dohromady nemajú silu (a rozum) Dávida, aby si poradili s neohrozeným Goliášom. Zaujímavejšie je dianie vnútri SDKÚ, aj keď len z pohľadu pozorovateľa, ktorý nevidí nádej na skoré zlepšenie. A kdesi nablízku zažiarila NOVA, otázka je, na ako dlho. Keď si to všetko dáme dokopy, je to na zaplakanie.
Nie, v titulku nie je preklep, hoci to podľa obrázka tak vyzerá. Ale ak sledujete aktuálne dianie, zrejme viete, o čom budem hovoriť. Nebudem opakovať, čo píšu médiá, kto nevie, o čo ide, ľahko si to nájde. K veci:
O tri týždne sú tu voľby... a mnohí voliči stále nevedia, koho voliť. Z veľkej časti ide o bývalých voličov SDKÚ-DS, ktorá "sa dopracovala" tak ďaleko, že už nemá istú ani účasť v povolebnom parlamente. A keďže voliči SMERu na korupciu nie sú ani zďaleka takí citliví ako voliči pravicových strán, je predpoklad, že mimo parlamentu by SDKÚ musela vydržať celé 4 roky.
Je známe, že my Slováci sme národ domácich majstrov. Niektorí síce máme obidve ruky ľavé, ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že doma "na kolene" urobíme skoro všetko.
Pôvodne som chcel písať o tom, že sa blížia voľby - a niet koho voliť. Ale udalosti sa hýbu akosi rýchlejšie, ako ja píšem. Ani my Slováci už nie sme takí ľahostajní a hoci sme v minulosti množstvo veľkých škandálov nechali bez povšimnutia, tentokrát zjavne pohár trpezlivosti pretiekol. Napriek mrazom nás kauza Gorila vyháňa do ulíc. Nielen Arabi majú guráž.
Jedným z prvých výdobytkov porevolučnej slobody boli každodenné správy o výpalníkoch, ktorí navštevovali podnikateľov a žiadali od nich poplatky "za ochranu". Časom sme na tento druh zárobkovej činnosti zabudli. Nie že by už nebol lukratívny, len to už nie je zaujímavá téma pre novinárov a aj výpalníci určite používajú modernejšie metódy. Neprídu si osobne po hotovosť, ale pošlú faktúru... Ale nie o tom som chcel. Dnes je na programe dňa iná téma, ktorej podobnosť s vyššie spomínanou je čisto náhodná. Dnes riešime platy lekárov.
Tomuto by som zobral vodičák - hovorím si takmer každý deň...Skúsenosť zo včerajška. Idem po chodníku, zrazu za sebou počujem trúbenie. Otočím sa. Okolo skupinky chodcov na priechode preletelo auto. Uhnite, ponáhľam sa!
Nemysli!Ak myslíš, nehovor!Ak myslíš aj hovoríš, nepíš!Ak už myslíš, hovoríš aj píšeš, tak nepodpisuj!A ak aj podpisuješ, potom sa nečuduj!
Hoci táto problematika vo mne “dozrieva” už dlhšiu dobu, rozhodnutie napísať článok tu a teraz urýchlil pohľad na prudko klesajúce hodnotenie mojich príspevkov v súvislosti s diskusiou o rómskej problematike. Moje hodnotenie sa pomaly blíži k nule, skoro každý mi kliká na červené “mínus”, kým diskutujúci s prinajmenšom siláckymi, ak už nie rasistickými príspevkami už pomaly nemajú viac kam ísť do plusu. Nie, nejde mi o to, aby som aj ja bol plusový. To by som nepísal tento článok, ale rozmýšľal, ako sa zapáčiť väčšine a nebyť pritom zablokovaný administrátormi. Tie mínusy ma štvú z iného dôvodu.