Dnes je to ďaleko jednoduchšie. Pozrime sa na možnosti, ktoré máte:
1. Samotná inštalácia Linuxu je z pohľadu menej skúseného používateľa prepracovanejšia. Najrozšírenejšie distribúcie Linuxu na väčšinu počítačov naištalujete bez akýchkoľvek zádrheľov, dnes je už samozrejmosťou grafický inštalátor s minimom volieb, prakticky nie je čo pokaziť. Trúfam si povedať, že nainštalovať napríklad Ubuntu (aktuálne najpopulárnejšia linuxová distribúcia) je oveľa jednoduchšie ako nainštalovať plne funkčné Windows XP. Inštalácia (už vrátane najpoužívanejších aplikácií) vám zaberie v závislosti od výkonu počítača a veľkosti distribúcie hodinu až dve.
Pri ďalších dvoch možnostiach dokonca Linux priamo do počítača nemusíte inštalovať vôbec. A môžete vyskúšať hoci aj všetky distribúcie Linuxu, ak máte dosť času. :-)
2. Skoro všetky najrozšírenejšie distribúcie Linuxu majú už dnes tzv. Live CD (alebo Live DVD). Ide o médium, z ktorého sa Linux nielen dá nainštalovať, ale ho môžete priamo spustiť aj bez inštalácie. Výhodné je to najmä pre tých, čo si chcú na Linux "siahnuť", ale nie sú pripravení opustiť "svoje" Windows. Vložíte CD do mechaniky, reštartujete počítač... a o niekoľko minút máte Linux ako na dlani. Načítanie z CD trvá dlhšie ako z pevného disku, takže si chvíľku počkáte, ale potom to už "šlape". Môžete ísť na Internet, môžete pracovať s kancelárskym balíkom Libre Office, môžete počúvať hudbu alebo si pustiť film... alebo sa len rozkukať, ako ten Linux vlastne vyzerá, ako sa ovláda a čo dokáže. Skúsenejší používatelia toho s Live CD zvládnu podstatne viac. Napríklad zachrániť dáta z poškodených Windows alebo preniesť obsah starého disku na nový. Po reštarte počítača v ňom po Linuxe nezostane ani stopa.
Tip: Keby vám náhodou aj po vložení linuxového CD tvrdošijne nabiehali Windows, problém je v tom, že váš počítať nebootuje z CD (pre laikov: nespúšťa operačný systém z CD) pred pevným diskom. Ale to vám za chvíľku nastaví ktokoľvek, kto to s počítačmi trochu vie. Syn, vnuk, brat, manžel, sused, spolužiak...
3. Treťou možnosťou, ako si Linux vyskúšať, je virtualizácia. Na to vám už starý počítač stačiť nebude, ale v podstate ktorýkoľvek dnešný, keď má aspoň 2 GB RAM (lepšie 3 až 4 GB) by to mal zvládnuť. Vo Windows si nainštalujete niektorý z virtualizačných nástrojov, napr. Oracle VM VirtualBox (http://www.virtualbox.org/wiki/Downloads). K tomu už síce potrebujete aj nejaké základné skúsenosti v práci s PC, ale stále platí, že reálne jediným operačným systémom nainštalovaným priamo vo vašom PC zostávajú Windows (teda ak ste tam len Windows mali), takže pokaziť vlastne nemáte čo. V rámci VirtualBoxu si vytvoríte nový virtuálny počítač, nastavite veľkosť virtuálneho disku, pamäť, ktorú bude mať k dispozícii, prípadne ďalšie parametre. Linux nemusíte vôbec napaľovať na CD, stačí vám stiahnutý ISO obraz. Nebudem sa tu o virtualizácii rozpisovať detailne, na túto tému pripravujem samostatný článok.
4. Najpopulárnejšia linuxová distribúcia Ubuntu ponúka aj štvrtú možnosť: inštaláciu Linuxu priamo vo Windows, rovnako ako keby ste inštalovali napríklad MS Office. V podstate ide tiež o virtualizáciu, len je v tomto prípade ušitá na mieru pre Ubuntu, užívateľ nemá žiadne dodatočné starosti s výberom a ovládaním virtualizačného nástroja.
Poďme teda naspäť k Linuxu. Už som spomínal nejaké distribúcie. O čo ide? Na rozdiel od Windows, ktoré v rámci jedného „vydania" majú len pár verzií, ktoré sa stále podobajú jedna druhej ako vajce vajcu, vo svete Linuxu existuje množstvo firiem, skupín alebo aj jednotlivcov, ktorí si ho prispôsobujú na svoj obraz. Základ (jadro) je stále viac-menej ten istý, ale navonok to už rovnako nevyzerá. A rovnaké nie je ani vybavenie aplikáciami, ani určenie jednotlivých distribúcií. Niektoré sú zamerané na čo najjednoduchšie domáce použitie, iné sú určené skúseným linuxákom, ďalšie sa špecializujú na použitie na serveroch. Jedny sú len v angličtine (resp. jazyku autora), iné majú množstvo jazykových mutácií (vrátane slovenskej). A akoby toho nebolo dosť, Linux má viacero dlhodobo vyvíjaných desktopových prostredí (Gnome, KDE, XFCE...), pričom niektoré distibúcie používajú len jedno z nich (najčastejšie Gnome alebo KDE), v iných si ich môžete nainštalovať niekoľko a prepínať sa medzi nimi.
Poradiť si môžete dať niekým, kto už s Linuxom má skúsenosti, môžete si pomôcť stránkami http://www.distrowatch.com/, ktoré sú sčasti aj v slovenčine, alebo môžete skúšať, kým si nevyberiete to, čo vám bude najviac vyhovovať. Ako začiatočník nič nepokazíte, ak bude vašou prvou voľbou Ubuntu (s prostredím Gnome a "coolovou" nadstavbou Unity) alebo na hardvér menej náročné Xubuntu (s jednoduchším a zrozumiteľnejším prostredím XFCE)...
Tip pre inštaláciu: Ak inštalujete Linux priamo do fyzického počítača (teda nie do virtuálneho) a na daný čas nemáte iný program a ani sa vám nechce sledovať priebeh inštalácie, odporúčam ju nespúšťať hneď po nabehnutí CD, ale nechať počítač naštartovať operačný systém z Live CD a až potom kliknutím na odkaz na ploche spustiť samotnú inštaláciu. Umožní vám to počas inštalácie na počítači pracovať, resp. "pracovať", t.j. napríklad spustiť si webový prehliadač a prečítať si aktuálne správy.
Predpokladajme, že inštaláciu máte za sebou (či už priamo do počítača alebo virtuálne). Čo vás čaká? V prvom rade na prvý pohľad iné prostredie, ako ste zvyknutí vo Windows. Prostredie KDE môže síce Windows trochu pripomínať, ale rozšírenejšie Gnome vyzerá trochu inak. Napríklad panel úloh, o ktorom máloktorý užívateľ Windows vie, že nemusí byť vždy len dole, je v linuxovom prostredí Gnome štandardne pri hornom okraji obrazovky. Obvykle síce na ňom nájdete obdobu tlačidla "Štart", ale ak sa chcete odhlásiť alebo vypnúť počítač, príslušné menu treba hľadať v pravom hornom rohu obrazovky. A aby to nebolo také jednoduché, niektoré distribúcie majú panely hneď dva. Nebudem zachádzať do detailov (resp. až v ďalšom článku), treba si to všetko preklikať.
Podstatnejší rozdiel je v aplikáciách ("programoch"). Windows máte po inštalácii prakticky holé, všetko treba inštalovať z CD alebo zo súborov stiahnutých z Internetu. Linux má najpoužívanejšie aplikácie zahrnuté už v základnej inštalácii operačného systému. Spravidla tu nájdete kancelársky balík Libre Office (namiesto MS Office) alebo jeho jednoduchšie alternatívy, webový prehliadač Mozilla Firefox alebo niektorú z množstva open source alternatív, e-mailového klienta Mozilla Thunderbird alebo niektorú alternatívu, aplikácie na prehrávanie hudby, videa... Ak vám niečo chýba, alebo na daný účel dávate prednosť inému programu, môžete si ho doinštalovať. Tu je ďalší zásadný rozdiel oproti Windows. Netreba hľadať po Internete, netreba kupovať u predajcov softvéru... Linuxové distrubúcie používajú tzv. repozitáre, čo sú v podstate predpripravené "superbalíky" softvéru. Užívateľ si len zo zoznamu vyberie, čo chce inštalovať, a o stiahnutie softvéru a samotnú inštaláciu sa už po zadaní hesla postará systém sám. Potrebujete len funkčné pripojenie na Internet. Konzervatívnejšie distribúcie stále používajú pre začiatočníka dosť neprehľadný systém balíčkov, ale "user friendly" distribúcie, ako napríklad Ubuntu, vám už prostredníctvom správcu softvéru ponúknu "kompletné" aplikácie s popisom, užívateľským hodnotením a prípadnými komentármi. Vy si už len vyberiete, čo vám v systéme ešte chýba, resp. čo by ste si chceli vyskúšať. Antivírus nehľadajte, nepotrebujete ho.
Na záver ešte jeden tip, alebo skôr domáca úloha: Ak vás zaujíma, aké nároky na hardvér má váš nový Linux, odporúčam vyhnúť sa predinštalovanému Systémovému monitoru. Ten sa podľa mňa veľmi nevydaril, jeho vysoké nároky na procesor výsledok skresľujú. Namiesto neho si nainštalujte program "htop", ktorý síce nevyzerá tak dobre, ale dá objektívnejší výsledok. V každom prípade - ak sa v dnešnej dobe s obsadením pamäte vo Windows zriedka dostanete pod 1 GB, v Linuxe budete mať čo robiť, aby ste ten 1 GB prekročili.
Príjemnú zábavu! :-)
