Oni sú v ňom doma. Četujú, zdieľajú, dávajú statusy. Nečítajú noviny ani papierové knihy, nepíšu listy, nesedia pred televízorom. Majú svoje hračky. Tablet, notebook, i-phone, či ako sa všetky tie vecičky volajú. Kúpili sme im ich za drahé peniaze na hranie. Pretože podľa nás aj tak nič iné nerobia, a nič iné ako zábava ich nezaujíma.
Akosi nám mnohým pritom uniká, že sme boli takí istí. Pred mnohými rokmi, v časoch bez tabletov, mobilov a dokonca bez farebnej televízie. Mali sme tiež svoje hry a zábavky. A tajné túžby. Ako sme podrástli, začali sme si všímať svet okolo seba. Všeličo nás štvalo, znepokojovalo. Zarebelovali sme si a časom nás to poväčšine prešlo- „dostali sme rozum“. Nie vždy dobrovoľne a bez dohovárania. Niekedy aj s prispením cudzích tankov. Svoje nenaplnené túžby sme potom navždy schovali do najtajnejšieho kúta ubolenej duše.
Teraz, podaktorí s prekvapením zisťujeme, že ani oni nie sú iní. Svoje drahé hračky nemajú len na zábavu a kratochvíľu. Podrástli a tiež ich všeličo trápi a znepokojuje. Nechcú žiť v krajine, kde cestu k úspechu dláždi podvod a zločin, pravdu prekrýva tisíckrát opakovaná lož, pretvárka je cnosťou a krádež legitímnym zdrojom materiálneho blahobytu. Bavia sa o tom medzi sebou na svojich sociálnych sieťach. Nechcú sa s tým zmieriť. Mnohí. Až ich to samých prekvapilo, ako je ich veľa. Až tak veľa, že dokážu bez problémov a dlhých rečí zaplniť veľké námestie v hlavnom meste, ktoré už čosi pamätá. Odrazu sú ich tisíce. Zvládli to sami bez reklamných agentúr, drahých kampaní, bliboardov, tlačových konferencií a dotieravých politických prismŕdačov. Chcú v tom mať jasno. Veď mnohí pôjdu na jeseň po prvý raz k volebným urnám.
Vďaka, Karolína a Dávid. Nech vás to neprejde a nech sa k vám pridá čo najviac kamarátov. Držím vám palce.
