Obavy sú namieste. Mali by nás však primäť k zamysleniu sa. Áno, aj toto je globalizácia. Zemeguľa spútaná sieťami satelitných televízií a Internetu sa stala jednou dedinou, kde sa nič pred nikým neutají. Ani trpká skutočnosť, že tento globálny svet je poznačený stále sa zväčšujúcou priepasťou medzi bohatstvom a chudobou, blahobytom a biedou, kvalitou života v podmienkach pokojnej usporiadanej spoločnosti na jednej strane a nekonečným zúfalstvom štvanca v permanentnom ohrození vlastnej existencie na strane druhej.
Čo ak je to iba povestná špička ľadovca? Nepatrná ukážka toho, čo môže prísť v budúcnosti. Možno ani nie veľmi vzdialenej. Ak zúfalstvo a beznádej dajú do pohybu milióny. Asi to bude iné sťahovanie národov, než aké poznáme z dejín. Čo s tým robiť? Stavanie plotov je rovnako účinné ako plnenie vriec pieskom, keď sa už voda prelieva cez prah našich dverí.
Tie tisíce, ktoré denne vyťahujú z mora talianski záchrancovia, prichyľujú maďarskí dobrovoľníci, nám dokazujú jedno. My žijeme v zasľúbenej časti sveta. Európa , lepšie povedané jej časť zvaná Európska únia je pre ich svet vysnívaným rajom na zemi. Neskutočne bohatá, slobodná, ale aj dokonale bezbranná a pre mnohých ľahká korisť.
Dejiny nás opakovane varujú, že bezstarostný život v blahobyte je predzvesťou úpadku. Mali by sme sa poučiť. A začať premýšľať. Ako si uchrániť svoje výdobytky a pritom pomáhať iným. Tým čo našu pomoc očakávajú a potrebujú ju. Aby aj v ich končinách postupne zavládol pokoj.
Únia si vytvorila inštitucionálne zázemie, aby mohla fungovať efektívne. Niektoré inštitúcie však existujú skôr iba na papieri a na okrasu. Namiesto snáh po ich zdokonaľovaní sú vďačnou témou politických prekáračiek a jalových handrkovaní.
Asi musí nastať situácia ako je táto, aby nás prinútila zamyslieť sa. Ako by to asi vyzeralo na talianskej Lampeduse, gréckych ostrovoch a v maďarsko- srbskom pohraničí, keby sme mali skutočne funkčnú a výkonnú inštitúciu zastrešujúcu dlhodobo a efektívne ochranu záujmov Únie navonok. Vôbec nie je dôležité ako ju nazveme. A mohla by jej pokojne aj naďalej šéfovať tá sympatická Talianka. Len by už konečne mala začať niečo robiť.
Snáď by jej mohlo pomôcť naše ministerstvo. Na Hlbokej už určite usilovne dumajú, akými prioritami naplniť budúcoročné predsedníctvo Slovenska v Rade. Možno im niečo napadne.
