Táto detská riekanka mi nevdojak prišla na um, pri sledovaní neuveriteľnej aférky s výložkami kapitána Danka. Riekanka milá a príznačná pre stav duše päťročného chlápätka vyrastajúceho v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Pár rokov po vojne. Húštiny a lesíky štvrte zvanej Patrónka, ukrývali mnohé poklady. Tu zvyšky zhrdzavenej pušky, tam celkom dobrý bajonet, či prestrelená nemecká helma. Majiteľ takejto cennosti sa automaticky stal veliteľom v dobových hrách na partizánov a vojakov.
Poznáte to páni. V určitých obmenách to prežíva každý. Tak medzi piatym a desiatym rokom života. Hry na hrdinov. A k nim patrí aj dokazovanie si svojského chlapáctva. Napríklad, kto ďalej dopľuje alebo vyššie dociká. Tak medzi piatym a desiatym rokom života.
Čas letí a príroda robí svoje. Z chlápätka je chlapec, z chlapca mládenec, z mládenca sa stáva dospelý muž. Svet detstva a detinskosti sa nenávratne presúva z reálneho života do sveta spomienok. Sebavedomie si vystužuje v celkom iných predtým nepoznaných sférach života. Až na výnimky. Sú medzi nami. Na pohľad na nerozoznanie od ostatných. Pokým sa neprejavia a neodhalia skutočnosť, že v zdanlivo dospelom tele sídli infantilná duša, ktorá nedorástla do puberty. Nič povšimnutia hodné, pokiaľ jej majiteľ putuje životom v pozícii radového pešiaka v anonymnom dave.
Vážne ma však znepokojuje vedomie, že podobne poznačená partia „lampasákov“ dostala legitímne možnosť rozhodovať o osudoch tejto krajiny a jej občanov.
