Imelo pozná každý. Minimálne ako neodmysliteľnú súčasť vianočnej výzdoby našich príbytkov. A predpokladám, že mnohým je známy aj sympatický zvyk, pôvodom z Anglicka, vyčíhať si pod imelom zaveseným pod stropom osobu srdcu blízku a bozkom jej dať najavo svoju náklonnosť. Menej romantickou, ale o to dôležitejšou skutočnosťou je fakt, že imelo biele (Viscum album) patrí medzi liečivé rastliny. Sušená droga je súčasťou čajov a prípravkov používaných pri liečbe zvápenatených ciev a vysokého krvného tlaku. V prírode má prosto všetko svoj hlboký zmysel, a tak napriek skutočnosti , že imelo je typický parazit, žijúci v korunách stromov a čerpajúci životnú silu z ich životodarnej miazgy a na ich úkor , o zmysluplnosti jeho existencie vo svetle spomenutých skutočností zrejme nikto nepochybuje.
Slovenská politická scéna však zjavne poskytuje priaznivé podmienky pre existenciu a dlhodobé prežívanie inej odrody živočíšneho parazita z ríše druhu Homo sapiens- imela parlamentného . Na rozdiel od už spomínaného krovia prežívajúceho v korunách stromov, osoh a úžitok z neho je skôr diskutabilný, najmä pokiaľ ide o prospech a úžitok pre pospolité okolie. Zmyslom jeho prežívania je samotná existencia jeho jednotlivých exemplárov, najlepšie, najradšej a čo najdlhšie na výslní politickej scény, samozrejme v podmienkach primerane nadštandardného materiálneho zabezpečenia bezstarostnej existencie. Pokiaľ ide o liečivé účinky, na rozdiel od predstaviteľa rastlinnej ríše krvný tlak neznižuje, skôr naopak, a ak možno hovoriť o blahodarných účinkoch, tak skôr v súvislosti s dodatočným vytriezvením z ilúzií u tých naivných voličov, ktorí svojimi prednostnými hlasmi umožnili transplantáciu príslušného parazita z chrbta hostiteľskej politickej strany do parlamentných lavíc.
Typické pre jedincov druhu imelo parlamentné je zoskupovanie sa do svojráznych politických ministrán, prežívajúcich medzivolebné obdobie v stave politickej hibernácie. Celú svoju aktivitu sústreďujú na úporné hľadanie vhodného hostiteľa. Prisaté na ňom víťazne vtiahnu do poslaneckých lavíc, aby zázrakom ožili a v pozícii politických gigantov upútavali na seba pozornosť sústavnou exhibíciou svojej údajnej výnimočnej jedinečnosti. Nezávislí na ničom a na nikom, okrem vlastného hypertrofovaného ega, svojím pôsobením zbaveným schopnosti sebareflexie, v konečnom dôsledku prispievajú k narastaniu miery chaosu a neistoty nielen na politickej scéne, ale následne v celej spoločnosti a k vytváraniu živnej pôdy pre nástup autoritatívnych populistických politických vodcov k moci.
