Čím menšia krajina tým vzácnejšia príležitosť zažiť opojenie, ktoré všetkých vtiahne do závratného víru nekončiacej radosti, prebudenej a hlboko prežívanej spoluúčasti na úspechu čo nám síce sprostredkovali dva tucty skvelých chlapíkov s dvojkrížom na prsiach, ale cítime sa za tento úspech rovnako zodpovední. Hrdosť rastie do nebeských výšin, precitnutie hlbokého vlastenectva a národnej pýchy zachváti mysle a srdcia každého z nás. Dva týždne hokeja spravia pre upevňovanie národnej hrdosti a prežitého patriotizmu viac než desiatky nariadení o povinnom recitovaní preambuly ústavy a vyspevovania hymny v školských triedach.
Skvelá partia slovenských športovcov pod vedením českého trénera priviedla do tranzu celé Slovensko. Ich neočakávaný úspech nezatienil ani fakt, že vo finále podľahli, zjavne po siahnutí na dno svojich síl, skvelému súperovi z krajiny, ktorá má viac registrovaných hokejistov ako Slovensko mužských obyvateľov.
Najväčším zázrakom však je fakt, že na Slovensku stále vyrastajú športovci, siahajúci po najvyšších métach na vrcholných svetových podujatiach. Aj keď čoraz zriedkavejšie.
Šport má však nepochybne širšie poslanie než len nadúvať prsia divákov pýchou pri pohľade na vlajku stúpajúcu na stožiar víťazov.
Vrcholový šport je povestnou špičkou vyrastajúcou zo širokej základne masovej telesnej kultúry. Už starí Gréci vyznávali filozofiu harmonického súladu rozvoja tela a ducha -kalokagatiu- ktorá predstavovala ideál nielen krásy, ale predovšetkým plnohodnotného života.
V zdravom tele- zdravý duch. Toto úslovie výstižne vyjadruje zmysel a pravé poslanie pestovania telesnej kultúry.
Patrím ku generácii, ktorá trávila v detstve a v mladosti väčšinu voľného času na športoviskách. Bolo ich neúrekom takmer všade, a dostupných každému. Stačilo chcieť a nehlivieť.
Všestranná podpora štátu, vrátane materiálnej je nevyhnutnou podmienkou nielen pre dosahovanie úspechov na olympiádach a majstrovstvách sveta, ale predovšetkým zárukou zdravého vývoja mladej generácie. Energiou prekypujúci tínedžer sa môže prirodzene zdravo vybúriť na ihrisku. Ak ho nenájde vybíja si prebytočnú energiu inde a inak.
Čím viac detí a mladých ľudí bude dnes a pravidelne športovať, tým menej pacientov bude o pár rokov zapĺňať ambulancie lekárov. Túto jednoduchú rovnicu pozná celý civilizovaný svet a riadi sa podľa nej.
Kto si dnes spomenie na príhovor kapitána zlatej zostavy z Göteborgu M. Šatana v Národnej rade? Múdro a triezvo pripomenul poslancom potrebu všestrannej podpory mládeže a masového športu, ak sa chcú aj v budúcnosti z podobných úspechov radovať čo najčastejšie. Po desiatich rokoch môže svoj príhovor zopakovať. A dúfať, že tentoraz sa ľady predsa len pohnú. Veď napriek všetkému, Slovensko za ten čas nepochybne zbohatlo, a snáď aj trochu zmúdrelo. Alebo sa mýlim?
l