Hlavné mesto Bahamských ostrovov Nassau sa nachádza na ostrove New Providence. Má niečo vyše 250-tisíc obyvateľov. Od Miami je vzdialené 290 km.
Keď sme sa priblížili k ostrovu, objavila sa pred nami očarujúca panoráma, znásobená východom slnka. Ja a niekoľko spolunadšencov ranného vstávania sme si to vychutnávali spoločne.
Na ľavej strane silueta hotela Atlantis a na pravej strane silueta stále ešte nedokončeného hotela Baha Mar.
Aby sme ostrov a mesto Nassau čo najlepšie spoznali, kúpili sme si výlet organizovaný loďou. Mala to byť exkluzívna autobusová „poznávačka“ mesta Nassau a ostrova New Providence v trvaní 3 hodín, takže sme očakávali, že spoznáme mesto a lokalitu a po skončení výletu budeme mať ešte stále dosť času pustiť sa do mesta a spoznať ho na vlastných nohách. Aký hrozný omyl!
Vodič autobusu bol zároveň aj naším sprievodcom. Jeho „predstavenie” by mohlo byť uvádzané ako samostatné číslo, hoci aj v Las Vegas. Sám seba zabával anekdotami o amerických turistoch, ktorých oni - Bahamčania - milujú, pretože im sem nosia svoje peniaze. Mal veľmi silný hlas a hovoril vždy veľmi nahlas. Hlasitosť počas rozprávania neustále postupne zvyšoval až tak, že na záver pri vypointovaní svojich komentárov už reval ako prasa na bitúnku.
Po polhodinke sme pochopili, že všetko uvidíme len z okna autobusu a asi nebudeme stáť pri žiadnej pamiatke. Z prístavu sme si to namierili do mesta a k hotelu Atlantis, okolo ktorého sme prešli úplne bez zastávky, a už sme sa vracali naspäť do centra mesta. Z okna autobusu sme mohli sledovať pamätihodnosti mesta, ak sme si ich vôbec stihli všimnúť. Po viac ako hodine autobus konečne zastavil. Šofér - sprievodca oznámil 10- až 12-minútovú prestávku na pozretie pevnosti Fort Charlotte. Možno to myslel ako toaletnú prestávku, my sme ale vyrazili ako strely, aby sme si v tomto vymedzenom čase stihli pozrieť pevnosť. Pri vstupe sme museli uhradiť dobrovoľné vstupné 1,50 USD na osobu, čo som v behu zaplatil a ponáhľal sa pozrieť si pevnosť, aby som videl aspoň niečo. Naspäť sme sa vrátili akurát včas, po 12 minútach, a boli sme tam len niekoľkí, väčšina chýbala. Po ďalších 20 minútach sa zišli všetci „účastníci zájazdu”. Väčšina stihla iba záchod a iné ich ani nezaujímalo.
Začal som byť nervózny. Mali sme takmer polovičku našej exkurzie za sebou a ja som nemal takmer žiadnu fotku a ani som nič poriadne nevidel. Jediné, čo som mal, boli fotky tejto pevnosti a výhľadu z nej.
Pevnosť Fort Charlotte, ktorá strážila východnú časť ostrova Nassau, bola postavená v roku 1819 a nikdy nebola atakovaná.
Potom nasledovala naša cesta okolo ostrova, pravdaže rovnakým spôsobom ako doteraz.
Po asi 40 minútach sme míňali nedokončený hotel Baha Mar, z ktorého som nestihol ani len fotku cez okno autobusu. Prefrčali sme okolo miestneho trhu, plného dobrých reštaurácií, a ja som už v tej beznádeji pociťoval aj hlad, keď tu šofér zrazu zastal na mieste, odkiaľ bol výhľad na naše lode v prístave. Bolo to len kúsok za tým trhom, čo sme pred chvíľkou minuli a nebolo to už ďaleko od mesta. Len tak, akoby mimo reči, sa zmienil, že tu budeme stáť 45 minút. Už som sa ničomu nečudoval, aj keď mi pripadalo zvláštne kúsok pred cieľom dať 45-minútovú pauzu uprostred ničoho. Zobrali sme si všetky veci z autobusu a pobrali sme sa smerom naspäť na ten trh. Cestou som urobil fotky lodí v prístave a už sme aj hľadali reštauráciu, kde si dáme nejakú miestnu špecialitku.
Našli sme príjemnú reštauráciu, objednali sme si rybu a pivo s tým, aby nám to všetko priniesli tak, že do polhodiny budeme môcť odísť. Čašníčka bola veľmi milá, prisľúbila a aj splnila, čo sľúbila.
Už sme si uchlipkávali spokojne z piva a dohodli sme sa, že naspäť do autobusu sa už nevrátime, keď ma vtom oslovil nejaký muž s ponukou dopravy. Spomínal nejaký autobus a ja mu suverénne odpovedám bez toho, aby som ho poriadne počúval: „No thank you, we have our own transport,” akože nie, ďakujem, máme svoju dopravu. Muž len ukázal prstom na neďaleké parkovisko a keď som sa tam pozrel, videl som náš autobus prázdny, iba šofér na mňa pozeral z okna. Nedalo mi, keď tak na mňa pozeral, išiel som sa s ním dohodnúť, že ďalej nepokračujeme.
Šofér vyzeral dosť prekvapene, že nás tam vidí spokojne popíjať pivo, a opýtal sa, kde sme sa stratili? Že všetci na nás čakajú a on nás hľadal, kde sme. Vraj jasne povedal, že tu stojíme 4 alebo 5 minút, „four to five minutes”. Tak som sa mu ospravedlnil, pretože som asi omylom rozumel 45 minút. Oznámil som mu, že ďalej nebudeme pokračovať a že sa do prístavu vrátime na vlastnú päsť. Ešte sa ma opýtal, z akej lode sme, a tým ma už dostal úplne. V tom šoku som si ani zanič nevedel spomenúť na meno našej lode. Tak len mávol rukou a odišiel. Zobral to v pohode, ale nechcel by som počuť jeho story o dvoch Európanoch, ktorú rozprával ostatným spolucestujúcim ako ďalší svoj „joke”.
Teraz bolo jasné, že ten sprostý som ja. Vrátil som sa naspäť ku stolu a pýtam sa manželky: „Ako sa volá táto naša loď? Mám okno, nemôžem si spomenúť”. Keď mi to povedala, tak som jej zas ja povedal, že čo sme vyviedli, a potom sa už len smiala.
Ja, ktorý vždy chodím načas a nenávidím oneskorencov, ja som toto urobil iným? Aká hanba!
Dojedli sme, zaplatili a našli si taxík, ktorý nás asi o 6 minút vysadil pri bývalom hoteli British Colonial, teraz Hilton, v centre mesta.
Hneď kúsok odtiaľ sme našli pirátske múzeum. Bahamy 200 rokov slúžili ako pirátske útočisko a doteraz nie sú od pirátov úplne vyčistené. Malé súkromné lode a jachty musia byť aj v súčasnosti pripravené na všetko, keď sa plavia v bahamských vodách. Moderné pirátstvo je tu stále veľmi výnosné.
Od detstva som miloval pirátske príbehy, čítal knihy o pirátoch a plavbách, ako napríklad Ostrov pokladov od Roberta Louisa Stevensona, Morského vlka od Jacka Londona či jeho Príbehy z Južných morí a poviedky o psovi Jerrym z ostrovov, nehovoriac o nesmrteľnom Robinsonovi od Daniela Defoea, ktorý ako jeden z prvých napísal aj špeciálnu knihu o pirátoch.
Takže je jasné, že keď mám možnosť, tak navštívim každé námorné múzeum alebo múzeum o pirátoch. Toto múzeum bolo urobené mimoriadne pekne.
V poslednej dekáde 17. storočia bolo Nassau centrom pirátskeho obchodu s ukradnutým tovarom a bolo plné lumpov z celého sveta. V roku 1696 tu pristál korzár Henry Every so svojou loďou Fancy a bohatou korisťou, ktorú nazhromaždil lúpežami a prepadmi po celom území Španielskej Západnej Indie. Korzár je vlastne pirát s licenciou lúpiť a prepadávať lode plávajúce pod vlajkou inej ako materskej krajiny.
Najlepším príkladom je príbeh Sira Francisa Drakea. Doteraz je v Anglicku chápaný ako hrdina, pretože vlastne bojoval z poverenia kráľovnej proti Španielom a Francúzom tým, že ich lode a prístavy v Novom svete prepadával a okrádal. Časy sa ale v tom období už pomaly menili a francúzsko-španielska koalícia tvrdo bojovala proti pirátom. Dva razy sa spoločne vypravili proti Nassau, aby ho vyčistili od pirátov. V roku 1703 a v roku 1706. Celý ostrov New Providence a mesto Nassau boli zničené a opustené. Z Angličanov tu neostal prakticky nikto, celé osadenstvo sa vysťahovalo. Paradoxne práve túto situáciu využili koordinované sily pirátskych kapitánov Benjamina Hornigolda a Henryho Jenningsa. Obsadili Nassau a vyhlásili tu tzv. „Pirátsku republiku”. Bývalí rivali výborne spolupracovali a koordinovali svoje akcie na obranu mesta Nassau.
Hornigold úzko spolupracoval s iným slávnym pirátom Edwardom Teachom, známym pod prezývkou „Čierna brada”, Blackbeard, ako aj so Samom Bellamym a Stedem Bonnetom. Ale aj Jennings mal na svojej strane dobrú partičku lumpov, ako napríklad Charlesa Vaneho a pirátske dámy Anne Bonney a Mary Read. Všetci napriek rivalite vzorne spolupracovali. Za hlavného veliteľa si zvolili piráta Blackbearda. Nastala však taká koncentrácia pirátov v tomto regióne, že prepadli a olúpili každú obchodnú loď a prestali dodržiavať pravidlo „neprepadávaj lode svojej krajiny”. To sa im stalo osudným. Už ani britská loď si nebola v týchto končinách istá, preto vtedajší kráľ Juraj I. poveril kapitána Woodesa Rogersa mimoriadnou úlohou: zlikvidovať v Nassau pirátstvo. Rogers ako bývalý pirát vedel ako na to. V úlohe guvernéra Jeho Veličenstva dorazil v roku 1718 na Bahamy so siedmimi loďami a generálnym pardónom od samotného kráľa pre tých, čo zanechajú toto povolanie. Medzi tými, ktorí akceptovali túto ponuku, bol aj Benjamin Hornigold. Nebol schopný presvedčiť svojho spojenca Charlesa Vaneho ani Blackbearda, aby tiež zanechali pirátstva a tak zajal 10 svojich bývalých spolubojovníkov, uvrhol ich do väzenia a hneď na druhý deň 12. decembra roku 1718 dal 9 z nich popraviť. Týmto aktom bola v meste Nassau znovunastolená britská moc a poriadok. Pirátska republika na území Bahamských ostrovov prestala existovať.
Ako som už asi povedal, v Nassau je všetko blízko. Hneď vedľa múzea pirátov sa nachádza katedrála Christ Church. Súčasná stavba je treťou v histórii katedrály. Prvá a druhá stavba boli zničené Španielmi v rokoch 1684 a 1703. Aj tretia budova z roku 1724 bola ako tie predošlé urobená z dreva, ale v roku 1754 ju nahradili novou stavbou, tentokrát z miestneho kameňa. Veža bola pridaná v roku 1774. Ale aj táto musela byť nahradená novou, pretože nebola v dobrom technickom stave. Stalo sa tak v roku 1830 a to je stav, ktorý teraz môžeme vidieť.
Čo dodať na koniec? Mám pocit, že sa sem musíme ešte raz vrátiť. Určite ešte treba vidieť ostrov Paradise a zažiť jeho hotel Atlantis. Vedeli ste napríklad, že sa na plážach ostrova točil film Help! v hlavnej úlohe so skupinou Beatles alebo že sa tu natáčali až dve bondovky: „Thunderball” a „Nikdy nehovor nikdy”?
Hotel a kasíno Atlantis leží na ostrove s príznačným menom Paradise Island – Rajský ostrov. Otvorený bol v roku 1998, pôvodne hotelovým magnátom Solom Kerznerom z Juhoafrickej republiky. Teraz ho už vlastní hotelová sieť Marriott. Ubytovanie poskytujú tri vežové komplexy s celkovou kapacitou asi 1 100 izieb. Najdrahšia je suita nachádzajúca sa na moste spájajúcom dve veže Royal Tower, volá sa ako inak, „Bridge Suite“ a jedna noc v nej stojí 25 000 USD. V rebríčku najdrahších ubytovaní sa nachádza na 10. mieste. V rezorte je aj golfové ihrisko, delfinárium a množstvo iných atrakcií. O konkurenciu sa mu postará pripravovaný rezort Baha Mar, ktorého otvorenie mešká už viacej ako jeden rok. Majú tu byť 4 hotely s celkovou kapacitou viacej ako 2 200 izieb, obrovské kasíno, kúpele, 284 súkromných rezidencií, golfové ihrisko dizajnované Jackom Nicklausom a nočný klub, navrhnutý Lennym Kravitzom. Odhadované náklady 3,5 miliardy USD. Celé to stavajú Číňania, ktorých cieľom je vybudovať najnablýskanejšiu turistickú destináciu v celom Karibiku. Podarí sa im prekonať Atlantis?
Túto krátku, ale príjemnú plavbu sme ukončili návštevou ostrova Great Stirrup Cay. Je to malý súkromný ostrov zakúpený spoločnosťou Norwegian Cruise Line v roku 1977, prebudovaný na plážové letovisko hlavne pre potreby klientov spoločnosti Norwegian ako jedna z povinných zastávok na Bahamách. Lode kotvia na otvorenom mori a na breh sú turisti prevážaní špeciálnymi člnmi.
Ostrov je súčasťou reťazca ostrovov Berry, asi 120 míľ východne od Miami, 50 míľ severozápadne od Nassau. Iba asi 800 metrov ho delí od ostrova Coco Cay, ktorý je v súkromnom vlastníctve konkurenčnej spoločnosti Royal Caribbean. Ostrov Great Stirrup nie je obývaný, okrem ľudí pracujúcich pre spoločnosť Norwegian. Chodí sa sem hlavne oddychovať, šnorchlovať a plávať a slniť a pod. Pokiaľ nebudete očakávať viacej, odídete odtiaľto spokojní.
Možno budete mať pocit, že ste jednou z tých šťastných celebrít, ktoré vlastnia na Bahamách svoj súkromný ostrov, ako napríklad:
Johnny Depp, ktorý vlastní ostrov Little Halls Pond Cay. Kúpil ho za 3,6 mil. USD. Užíva si tento raj spolu so svojou manželkou Vanessou Paradis. Na ich ostrove boli filmované scény do série filmov Piráti z Karibiku.
Alebo Shakira, ktorá kúpila v roku 2011 spolu s Rogerom Watersom, spoluzakladateľom slávnej skupiny Pink Floyd, ostrov Bonds Cay.
Viem, že Julia Roberts tiež vlastní ostrov na Bahamách, ale nepodarilo sa mi vypátrať jeho meno.
Nicolas Cage má svoj ostrov menom Leaf Cay.
Edward de Bono vlastní hneď 3 ostrovy, jeden z nich je na Bahamách - volá sa Reklusia.
David Copperfield vlastní 11 ostrovov na juhu Bahamských ostrovov, volajú sa Musha Cay.
Pár amerických country superstaristov Faith Hill a Tim McGraw vlastní ostrov v súostroví Exumas, volá sa Goat Cay. Nachádza sa neďaleko ostrova Nicolasa Cagea.
Lenny Kravitz vlastní ostrov, ktorý je súčasťou ostrovnej reťaze Eleuthera.
Eddie Murphy má tiež svoj ostrov na Bahamách, nazval ho Rooster Cay, predtým sa volal Pearl Cay...
Lubo Repka
