Už sme tu boli dvakrát, ale vždy v rámci plavby výletnou loďou, čo znamená, že ste tu iba niekoľko hodín. Ráno loď pripláva a večer odpláva. Je to super a na mnoho miest, ktoré sme navštívili to stačí. Iné sa pre vás stanú iba takou „ochutnávkou“ a túžite sa tam vrátiť na dlhšie, lebo sa vám tam veľmi páčilo. Takýmto miestom bola pre nás Cartagena de Indias. Jeden článok som už o Cartagene napísal, môžete si ho prečítať tu:
https://blog.sme.sk/luborepka/cestovanie/plavba-panamskym-kanalom-cast-2-cartagena-v-kolumbii
Kotvili sme tu v roku 2017 pri našej plavbe Panamským kanálom. Teraz v roku 2022 sme mali možnosť si mesto užiť nielen cez deň, ale aj v noci. Ubytovaní sme boli v hoteli, ktorý sa nachádzal uprostred opevneného mesta, ako sa hovorí historickej časti Cartageny. Hotely v tejto časti mesta sa nachádzajú v historických budovách, ktoré majú dve-tri podlažia. V tom našom bola aj terasa s pekným výhľadom a bazénom na streche budovy. Bazén sme nevyužili, ale výhľad áno.
Dostatok času sme využili na túlanie sa po uličkách mesta. Od roku 2010 prebieha rozsiahla rekonštrukcia tejto časti mesta. Mnoho dovtedy prázdnych a rozpadajúcich sa budov bolo zrekonštruovaných a objavili sa v nich butikové hotely, obchody a reštaurácie. Obnova bola urobená majstrovsky so značnou dávkou kreativity. Môžete sa po uliciach prechádzať a fotiť prakticky každý dom na ulici. Mám neskutočne veľa fotografií, je ťažké sem dať tých pár, ktoré by mali byť tie najlepšie. S príchodom noci sa všetko mení a môžete začať fotiť odznovu. To ale nie je všetko. Vnútorné priestory domov sú ešte krajšie. Takmer každý dom má svoj vnútorný dvor, ktorý je oddychovým miestom z rušnej ulice. A každý, do ktorého sme mali možnosť vstúpiť mal svoju osobitnú atmosféru.
No a čo bolo najkrajšie? Asi západ slnka pozorovaný z múrov opevnenia mesta. Tie nie sú príliš vysoké, nechápem ako mohli chrániť mesto pred pirátmi a keď sa pozrieme do histórie, ani ho príliš neochránili. Ale na pozorovanie západu slnka sú akurát.
Mesto ešte nemalo ani 20 rokov a už ho ohrozoval francúzsky pirát Roberto Baal. Vtedajší guvernér Pedro de Heredia pred ním ušiel. Mešťania sa potom vyzbierali na „výkupné“. Po zaplatení piráti mesto nechali tak.
O osem rokov neskôr prišiel iný francúzsky pirát Martín Cote s podobnou požiadavkou. Tiež požadoval výpalné, keď ho nedostal mesto bezohľadne vyplienil a zapálil.
V roku 1568 Angličan John Hawkins sedem dní mesto obliehal, ale vyšiel naprázdno. Mesto odolalo.
Potom prišiel anglický super-pirát Francis Drake. Mesto atakoval v roku 1572. To boli ešte iba jeho začiatky, tu sa veľmi nevyznamenal. Ale napriek tomu dostal značné výkupné, poškodil katedrálu a potom odtiahol. Preslávil sa až v roku 1586 dobytím Santo Dominga na ostrove Hispaniola.
Výsledkom jeho nájazdov ale bolo, že sa Španieli rozhodli posilniť opevnenie mesta. Vybudovali na strategických miestach nové pevnosti, ktoré sa zachovali doteraz. Posilnili aj hradby mesta. To pravdepodobne mesto zachránilo pred asi najväčším útokom, aký bol v jeho dovtedajšej histórii zaznamenaný. V roku 1668 s požehnaním guvernéra Jamajky postavil kapitán Henry Morgan veľkú pirátsku flotilu a chystal sa vyplieniť Cartagenu. Jeho vlajková loď Oxford záhadným spôsobom vybuchla a zahynulo odhadom 300 až 900 jeho mužov. Pripomína to súčasnosť v podobe „záhadného“ potopenia ruskej vlajkovej lode Moskva. A dúfajme, že to aj bude mať také následky, ako to malo na Morganovu lúpežnú výpravu. Na Cartagenu si už takto oslabený netrúfol a rozhodol sa vyplieniť mesto Maracaibo. Miestni obyvatelia s tým už počítali a väčšina ušla do vnútrozemia. Lup bol malý a Morgan odplával naspäť na Jamajku sklamaný. To isté prajem aj Putinovi.
Potom boli zaznamenané ešte dva útoky na mesto. Jeden viedol Baron of Points, ktorému sa podarilo prelomiť opevnenie mesta v roku 1697 a posledným bol útok anglického admirála Edwarda Vernona v roku 1741. Na mesto vypálil 350 bômb, potom nariadil útok, ale neuspel. Po veľkých stratách ušiel naspäť na Jamajku.
Nakoniec sa ukázalo, že najväčším a najnebezpečnejším nepriateľom je ten, ktorý sa nachádza vo vnútri hradieb. Bola ním španielska inkvizícia. Od roku 1610 bola jej sídlom práve Cartagena. Mesto vyhlásilo svoju nezávislosť na Španielsku 11. novembra 1811 a nenávidení inkvizítori museli mesto opustiť. Na pár rokov sa v roku 1815 vrátili, ale Simón Bolívar ich definitívne „vyprášil“ už o 5 rokov neskôr. Bolestivo sa rodila samostatná Kolumbia.
Hneď za múrmi opevneného mesta sa nachádza štvrť Getsemani. Na rozdiel od opevneného mesta, kde sú sústredené hlavne turisticky atraktívne činnosti v Getsemani žijú obyčajní obyvatelia Cartageny. Aj napriek tomu neušli pozornosti turistov. Ba práve naopak. Obyčajný život mesta prilákal množstvo ľudí, ktorí nechcú iba obdivovať „pozlátko“ mesta pod záštitou UNESCO, ale chcú vidieť reálny život v meste. Nakoniec sa s tým aj domáci zmierili a teraz je život v Getsemani prispôsobený aj návštevníkom mesta. Ale je to iné ako v opevnenom meste. Ceny nie sú také vysoké a ponuka napríklad jedál nie je taká „vyumelkovaná“ ako v tej turistickej časti. Je ale minimálne rovnako fotogenická.
Šnorchlovací výlet v Cartagene je niečo ako „povinnosť“. Príjemná povinnosť, ktorú sme si náležite užili. Ostrovy, na ktoré sa za týmto účelom chodí sú vzdialené od Cartageny len niečo viacej ako hodinu plavby. Z prístavu vás loď vyvezie na otvorené more cez záliv medzi pevnosťami Forte San Fernando de Bocachica a Fuerte San José. Potom už čelíte väčším vlnám, lebo sa nachádzate v Karibskom mori. Po asi pol hodine sa ocitnete na „bielej pláži“ Playa Blanca na ostrove Isla Rosario. Tu si užívate plážovú pohodu najvyššej kvality, rum, miešané karibské nápoje, pláž atď. Keď vám to nestačí, tak sa člnom vyberiete na šnorchlovací výlet. Plavba do lokality trvá asi 20 minút. Najprv vystúpia na breh tí, ktorí si chcú užiť zábavný park s delfínmi a akváriom z brehu, potom sme na rade my, ktorí chceme nahliadnuť pod hladinu karibského mora. Len vám poviem, že to bola jedna z najkrajších a najpohodovejších šnorchlovačiek, aké som kedy zažil. Je ťažké to porovnávať napríklad s Galapágami, lebo tie sú o niečom inom alebo s Veľkým barierovým útesom v Austrálii, lebo ten je neprekonateľný, ale tu jednoducho zavážila tá pohoda a ľahkosť. Určite odporúčam všetkým, aj tým, ktorí nie sú potápači a so šnorchlovaním nemajú veľa skúseností.
Na záver trochu gastronómie. Ale nebudeme sa prepchávať, iba si trochu vypijeme. Lebo dobré jedlo je v Cartagene samozrejmosťou pre každého návštevníka. Ale kam ísť na drink večer, keď už máte nachodené a ste aj nasýtený? Asi by ste to nečakali, ale možností je strašne veľa. Môžete ísť na hradby a dať si jedlo a drink v Café del Mar. Alebo v El Baluarte. Obidve majú nádherný výhľad hlavne pri západe slnka. Po zotmení sa otvárajú iné možnosti.
Na námestí Plaza de los Coches pri Puerta del Reloj je hneď niekoľko možností, my sme si dali drink v bare Terazza Bar El Portal. Je to asi na treťom poschodí budovy, ktorá sa nachádza priamo na námestí a jej terasa má výhľad na hodinovú vežu a celé námestie. Akurát drinky sú tu také „obyčajné“, nič extra. Na lepšie miešané nápoje choďte do baru Alquímico. V roku 2020 sa umiestnil na 47. mieste medzi 50 najlepšími barmi na svete.
Keď na dobrú kávu, tak hocikde, ale my sme boli v kaviarni, kde varili kávu San Alberto. Je to najoceňovanejšia káva zo všetkých kolumbijských káv. Ocenenia získali za svoju dlhodobo pretrvávajúcu kvalitu, chuť a vôňu. Pestuje sa na terasovitých svahoch oblasti Buenavista nachádzajúcej sa na severozápade provincie Quindio. Buenavista má iba 5 800 obyvateľov, z ktorých väčšina žije na vidieku v malých komunitách, roztrúsených po svahoch kopcov.
To je všetko, čo sme stihli vidieť v Kolumbii. Ďalšie cestovanie nám znepríjemnila ruská invázia na Ukrajinu. Je ťažké užívať si slobodu cestovania, keď sa neďaleko nás dejú také hrozné veci. Ak budú ďalšie cestovateľské zážitky pravdepodobne pôjde o cesty, ktoré sa uskutočnili v minulosti a ešte som ich nestihol alebo nechcel zverejniť. Sláva Ukrajine!
Lubo Repka.
