Obľúbené sú aj návštevy miestnych trhov, my sme jeden tiež videli.
Niekto pracuje tvrdo a niekto je unavený aj bez toho, aby pracoval.
Zaujímavé sú aj niektoré dopravné značky.
História Goy siaha ďaleko do minulosti, možno 20 000 - 30 000 rokov. Prvé znaky vysoko rozvinutej kultúry sem priniesli už starí Sumeri. Pre Portugalcov Gou v roku 1510 vydobil od Moslimov prvý portugalský guvernér Indie Alfonso de Albuquerque za pomoci lokálnych spojencov, ktorým sa to ale veľmi neoplatilo, lebo si ju ponechal v správe pre seba a do lona lokálnych vládcov sa dostala až v roku 1961. Na pamiatku víťazstva nad Moslimami Albuquerque prisľúbil postaviť katedrálu, tá skutočne stojí až do dnešných čias a dodnes je to aj najväčšia kresťanská stavba v Ázii.
Basilika Bom Jesus (v preklade asi niečo ako u dobrého malého Ježiška) je jedným z najstarších a najvýznamnejších kresťanských chrámov v Indii. Práce na ňom začali v roku 1594 a vysvätený bol v máji roku 1605. Opatrujú tu pozostatky tela svätého Františka Xavierského, ktorý spoločne so svätým Ignáciom Loyola a ďalšími piatimi mníchmi založili 15teho augusta 1534 rád Jezuitov. Svätý František sa stal prvým jezuitským misionárom v Indii. Navštívil aj Japonsko, Borneo a Molucké ostrovy. Zomrel vo veku 46 rokov na ostrove Sancian (vtedajšia portugalská India, dnešná Čína) cestou do Číny, v ktorej túžil pokračovať vo svojej misii. Jeho telo bolo najskôr prevezené na Molucu, ale po dvoch rokoch ho previezli naspäť do Indie. Telo bolo vraj úplne neporušené. Dnes je uložené v striebornej kazete, ktorú každých desať rokov na výročie jeho úmrtia vystavujú. Stalo sa jedným z najvýznamnejších kresťanských pútnických miest v Ázii.
Chrám Shri Mangueshi je jeden z najväčších a najnavštevovanejších hinduistických chrámov v oblasti. Je venovaný synovi boha Shivu Bhagavan Mangueshovi. Má už viacej ako 400 rokov a stále je veľmi elegantný. Známy je najmä kvôli možno najkrajším pilierom zo všetkých v štáte Goa, býkom Nandi, ktorý je také niečo ako vozidlo boha Shivu a sedem poschodovou lampovou vežou, ktorá stojí pri vchode do kláštora.
Jedna fotka omylom napriek zákazu aj z vnútra chrámu :)
Je tu aj pôsobivý bazén pre veriacich, kde sa museli v minulosti po dlhej ceste pred vstupom do chrámu umyť a prezliecť do čistého. Teraz sa už nepoužíva, veriaci sem chodia svojimi autami umytí priamo z domu.
Pred vchodom do kláštora je miestna škola a na ulici je rušno.
Záhrada korenia nám poskytla vytúžený oddych od priameho slnka a množstvo zaujímavých informácií. Vedeli ste napríklad, že korenie biele, zelené, červené alebo čierne je vždy to isté? Zelené je základom všetkých, je to vlastne nedozreté korenie, červené je, keď dozreje, čierne je zelené, ktoré sa nechá zčernieť na slnku a biele sa vyrába zo zeleného tak, že sa nechá ponorené vo vriacej vode po dobu cca troch minút.
To posledné bol škoricovník. Jeho kôra, to je škorica, ako ju poznáme my.
Lubo Repka
