Helikoptérou na El Mirador v Guatemale

Dostať sa na El Mirador vôbec nie je jednoduché. Žiadne cesty tam totiž nevedú. Keď sme boli v mexickom Calakmule, tak to bolo síce tiež na odľahlom mieste, ale dostali sme sa až do archeologického areálu pohodlne autom. Pritom je to vlastne tá istá lokalita, len ju od El Miradoru delí hranica. Calakmul je v Mexiku. El Mirador je v Guatemale.

Sú len dve možnosti, ako sa dostať do El Miradoru. Môžete ísť pešo cez prales asi tri dni tam a tri dni naspäť, alebo helikoptérou, ktorou to trvá 40 minút tam a 40 naspäť. Raz som už skoro helikoptérou letel, ale nakoniec z toho bol len najdrahší výlet gumeným člnom, aký som kedy absolvoval. Bolo to v Miami a kúpili sme si asi 15-minutový vyhliadkový let nad mestom. Štartovalo sa z vodnej plošiny a tak sme sa tam museli prepraviť gumeným člnom. Potom nás posadili do helikoptéry, mňa úplne dopredu vedľa pilota. Pripútal som sa a pozrel pod seba. Aj dno bolo presklené. Tak som sa zase odpútal a vyhlásil som, že je nikam neletím. Že sa proste bojím a budú so mnou iba problémy. Takto som situáciu vyhodnotil a vystúpil som. Pilot mi prikázal ľahnúť si na plošinu a helikoptéra odletela bezo mňa. O 15 minút som si zase ľahol na plošinu a helikoptéra na nej bezpečne pristála. Let bol vraj krásny...

Tentokrát som si povedal, že to zvládnem. Okrem toho som si zistil, že táto helikoptéra je trochu väčšia. Nakoniec nás v nej bolo 7 vrátane pilota. Let bol pohodový a vôbec som sa nebál. Užíval som si to rovnako ako let balónom v Mjanmarsku nad jazerom Inle. Ten bol tiež nádherný, písal som o ňom, a ak ste to náhodou nečítali, bol to tento článok:

Let helikoptérou sme začali na medzinárodnom letisku Mundo Maya vo Flores. Preleteli sme ponad jazero Petén Itzá, chvíľku sme leteli ponad polia a farmy s dobytkom a potom bola pod nami už len džungľa. Po 40 minútach sme boli nad lokalitou. Videli sme vrchol najvyššej pyramídy mayského sveta La Danta. Pilot, aby nám urobil radosť okolo nej obletel a pekne sa naklonil, raz na jednu stranu a potom na druhú, aby všetci videli. To bol asi jediný moment, kedy mi stiahlo žalúdok. Ale ten pohľad na pyramídu premohol všetky ostatné pocity. Vedel som, že my sa na ten vrchol pyramídy La Danta tiež dostaneme.

Potom nasledovalo pristátie, čo bol tiež veľmi pekný zážitok. Pristávacia plocha bol len kúsok vyklčovanej džungle. Tam na nás čakal sprievodca, miestny archeológ. Bez sprievodcu sa tu nesmie nikto pohybovať, výskumy stále pokračujú.

Na tomto mieste si iste pýtate aspoň krátke video z letu. To vám nemôžem odoprieť. Nech sa páči!

No a teraz si poďme pozrieť samotnú archeologickú lokalitu El Mirador.

Neskôr som sa dočítal, že v Peténe sa veľa kope a hľadá načierno. Toho neobjaveného je tu stále veľmi veľa a tak sa nájdu ziskuchtiví jedinci, ktorých neodradí ani džungľa, jaguáre a jedovaté hady.

Rozkopú nejaké miesto, kde tušia, že by mohli nájsť mayské artefakty a tie potom predávajú na čiernom trhu so starožitnosťami.

Obchodovanie s mayskými artefaktmi je veľký biznis. George S. Stuart z National Geographic Society odhaduje, že každý mesiac opustilo mayský región 1000 kusov jemnej keramiky, čo nie je neprimeraný odhad vo svetle pozorovaných škôd na mieste. Najvyhľadávanejšími nálezmi sú keramika v štýle kódexu, neskoroklasická (600 – 900 n.l.) keramika s čiernou linkou zobrazujúca mytologické a historické udalosti. Lupiči sú často platení od 200 do 500 USD za kus. Zberatelia môžu zaplatiť viac ako 100 000 dolárov za rovnaké kusy v galérii alebo na aukcii. Aj pri minimálnych cenách to predstavuje 10 miliónov dolárov mesačne za ukradnutý kultúrny majetok.

Takže pod dohľadom archeológa sme sa najprv vybrali do ich kempu. Majú tam všetko, čo k prežitiu potrebujú. V archeologickej sezóne, ktorá trvá od mája do septembra tu pracuje 350 archeológov z 52 univerzít a inštitúcií z celého sveta. Mohlo by sa tu pracovať po celý rok, ale nedá sa to finančne utiahnuť. Preto vedúci archeológovia po zbytok roku sumarizujú výsledky, píšu vedecké práce a zháňajú sponzorov na ďalší výskum. Na každú sezónu treba zohnať aspoň 2,5 milióna dolárov. Takže teraz, počas našej návštevy tu bolo len zopár archeológov, ktorí sprevádzajú turistov a strážcovia.

Vedúcim projektu je Richard Hansen, medzinárodne uznávaný archeológ z Utahu. Pracuje tu už 40 rokov. Mel Gibson si ho vybral ako poradcu pri filme Apocalypto z roku 2006. Gibson sa potom „buchol po vačku“ a na podporu ďalších výskumov venoval niekoľko miliónov dolárov. Ale to je len „pozlátko“, ako sa hovorí. Účinkoval v 36 dokumentárnych filmoch o mayskej civilizácii, bol profesorom na kalifornskej Univerzite (University of California, Los Angeles) a univerzite štátu Idaho (Idaho State University), guatemalská vláda ho ocenila najvyšším vyznamenaním Orden de la Moja Blanca, patrí medzi 24 najvýznamnejších osobností, ktoré ovplyvnili Latinskú Ameriku atď. Bol aj konzultantom seriálu dokumentárnych filmov The Story of God z produkcie National Geographic, ktorú sprevádzal Morgan Freeman.

Po celý čas sa nachádzame v hustom dažďovom pralese a chodíme po lesných cestičkách spájajúcich jednotlivé lokality. Odkrytá je len malá časť, možno 10%, takže archeológovia tu budú mať čo robiť aj o 50 rokov. Kedysi tu totiž žilo viacej ako 200 tisíc obyvateľov. El Mirador je oveľa starší ako Tikal. Jeho história siaha viacej ako 3 000 rokov do minulosti. Jednotlivé mayské periódy sa delia na predklasickú a klasickú periódu. Predklasická má tri ďalšie presnejšie definované obdobia. Skorá predklasická sa datuje do rokov 1 000 a viac pred našim letopočtom, stredná predklasická doba je medzi rokmi 1 000 pred n.l. a 400 pred n.l. a neskorá predklasická je od 400 pred n.l. do 150 nášho letopočtu. Najvýznamnejším mestom predklasickej doby bol práve El Mirador. Predelom medzi predklasickou a klasickou periódou bol predklasický kolaps mayskej civilizácie. Došlo k rapídnemu poklesu počtu obyvateľov, zastaveniu stavebnej činnosti a celkovému úpadku až opusteniu dovtedy prosperujúcich miest. V dobe, keď El Mirador postihlo toto nešťastie Tikal ešte neexitoval. El Mirador sa z tejto krízy dostal, ale už nikdy nebol tak dominantným mestom ako predtým. Jeho miesto zaujal Tikal. Ten dominoval klasickej perióde, ktorá prebiehala v rokoch 250 nášho letopočtu až 900, kedy došlo k druhému kolapsu, z ktorého sa mestá Peténu už nikdy nespamätali. Je možné, že mnoho ľudí sa presídlilo na polostrov Yucatán, kde následne ešte až do roku 1450 prekvitali mayské mestá ako napríklad Chichen Itzá alebo Tulum.  Ale aj tu došlo opäť ku kríze, z ktorej by sa možno Mayovia opäť spamätali a pozdvihli, ale prišli španielski dobyvatelia a ďalšiu šancu už nedostali. Rozvrátením ríše Aztékov skončila posledná veľká stredoamerická civilizácia.

Prvá veľká stredoamerická civilizácia boli Olmékovia. Obývali tú časť Mexika, ktorá dnes patrí štátu Veracruz. Išlo hlavne o mestá La Venta a San Lorenzo. Dúfam, že tento rok sa mi ich podarí navštíviť a potom vám o nich porozprávam. Teraz len toľko, že obchodovali aj so začínajúcou mayskou kultúrou a pravdepodobne ju silno ovplyvnili. Mnohé prvky mayskej civilizácie sú ako keby pokračovaním alebo vylepšením tej olméckej.

El Mirador bol vo svojej prvej fáze vývinu, teda v rannom predklasickom období obývaný lovcami a zberačmi plodov, ktorí sa postupne spolčovali do väčších skupín a postupne začali kultivovať prales a venovať sa aj pestovaniu plodín. V strednej predklasickej dobe už budovali kamenné stavby a cesty, ktoré ich spájali. Klčovali prales, vysúšali močiare a stavali vodné rezervoáre. Vedci sú toho názoru, že výstavba mesta bola plánovaná podľa astronomických pozorovaní. Hlavné stavby sú sústredené v dvoch skupinách, jednu archeológovia označujú ako východnú a druhú ako západnú, pričom obidve sa dosť podobajú. Každá z nich je tvorená skupinou troch stavieb orientovaných tak, že sú v priamke a všetky tri sú orientované čelom na námestie. Od nich sú po stranách ďalšie 4 stavby, dve naľavo a dve sú vpravo a celé to pripomína súhvezdie Orión. Toto súhvezdie zaujalo všetky staré civilizácie, pretože je vďaka silným hviezdam pozorovateľné z celej Zeme. Prechádza ním Mliečna cesta a nebeský rovník.

My sme prichádzali zo západu a tak sme videli najprv tie menšie stavby, z ktorých tú priamku (nebeský rovník) tvoria Chrám pazúrov jaguára v strede (Templo de la Rata de Jaguar), na severozápade Pyramída tigra (Piramide El Tigre) a na juhozápade Chrám s maskou (Templo con la Mascara).

Jeden z najvzácnejších nálezov je štuka, zobrazujúca dvojičky Hunahpú a Xbalanqué, ktoré podľa mayskej legendy o stvorení sveta premohli bohov podsvetia Xibalba. Túto legendu preložil do španielčiny kňaz Francisco Ximénez, ktorého som už spomínal v článku o Tikale. Popol Vuh je najvýznamnejšie literárne dielo mayskej kultúry.

Veľmi dávno, pradávno bohovia stvorili niekoľko svetov, ale ani jeden sa im nepodaril. Bytosti, ktoré stvorili museli byť zničené. Potom boli stvorené dvojičky Hunahpú a Xbalanqué. Hovorí sa, že to boli prví ľudia. Boli synmi boha kukurice Hun Hunahpú. Aby premohli smrť vybrali sa do podsvetia Xibalba. Podsvetie tvorilo niekoľko palácov a bolo tam aj futbalové ihrisko. Bohov smrti bolo 12, ale dvaja boli najdôležitejší: Hun-Came a Vucub-Came. Medzi dvojičkami a týmito dvoma bohmi mal rozhodnúť futbalový zápas. Dvojičkám sa nepodarilo zvíťaziť a tak sa museli nechať obetovať. Po smrti ich pohltil oheň. Bohovia smrti potom ich kosti rozbili na prach a ten hodili do rieky, aby bol od nich navždy pokoj. Ale vo vodách tej rieky hrdinovia naopak ožili. Bohovia smrti boli tým, že sa Hunahpú a Xbalanqué znovuoživili porazení. Podsvetie ale samozrejme aj tak ostalo funkčné.

Tieto štuky, ktoré obyvatelia El Miradoru tak milovali a zdobili nimi všetky svoje stavby mohli byť aj príčinou zániku ich civilizácie. Archeológovia vypočítali, že na výrobu 1 tony vápenného cementu bolo potrebných 5 ton vápenca a 5 ton dreva. Nadmerná ťažba dreva spôsobila veľké odlesnenie, následnú eróziu pôdy a vyschnutie močiarov. Z močiarov ťažená úrodná zemina bola základom mayského poľnohospodárstva. Zeminu z močiarov používali na zúrodnenie terasovitých polí, na ktorých pestovali kukuricu, tekvice, fazuľu, kakao a bavlnu. Keď už pôda strácala svoju výživnú hodnotu naniesli na ňu jednoducho ďalšiu vrstvu zeminy z močiarov. Dlhotrvajúce sucho (vraj na konci pozdnej prehistorickej doby v prvom storočí nášho letopočtu nepršalo 90 rokov) vyústilo v hladomor. Mayovia to chápali ako nespokojnosť bohov. Aby ich uspokojili prinášali im ľudské obete. Keď neboli k dispozícii zajatci z dobyvačných vojen, veď ako sa dá viesť dobyvačná vojna nalačno, tak obetovali aj svoje deti. Najčastejšie vo veku 3 až 12 rokov. Nič nepomáhalo, dážď neprišiel. A tak boli nútení svoje mesto opustiť. Podľa najnovších výskumov sa vraj pobrali na karibské pobrežie, tam sa im ale nepáčilo a tak sa zase vrátili do pralesov dnešného Peténu. Prichýlili ich v meste Calakmul, ktoré potom aj s pomocou ich znalostí a skúseností vyrástlo v lokálnu mocnosť a konkurovalo aj Tikalu.

Druhému, východnému komplexu dominuje najväčšia a najvyššia pyramída La Danta, ktorej vrcholček sme videli už z helikoptéry. Teraz naň vystúpime, aby sme sa pokochali najkrajším výhľadom.

Obidva komplexy spája takzvaná „Biela cesta“. Sacbe, ako sa tieto cesty nazývajú, spájali nielen objekty vo vnútri mesta, ale aj mestá navzájom. Podobná cesta viedla aj z El Miradoru do „sesterských“ miest ako napríklad Nakbe, ktoré je vzdialené od El Miradoru 12 kilometrov. Boli to akoby mayské diaľnice. Niekedy boli 20 až 40 metrov široké a nad močaristým podložím, na ktorom boli vybudované dosahovali výšku 6 metrov.

La Danta je vysoká 72 metrov. Jej obsah vypočítali na 2,8 milióna kubických metrov, čo je o asi 200 tisíc kubických metrov viacej, ako má vraj najväčšia pyramída na svete, veľká egyptská pyramída v Gíze. Aj tak ich ale obidve prevyšuje pyramída Cholula v Mexiku. Tá je dvakrát taká veľká ako Veľká pyramída v Gíze. Mám ju na zozname, možno už tento rok...

Jej základňa má plochu 307 krát 260 metrov. Tvoria ju kamenné kvádre, z ktorých každý váži asi 500 kilogramov. Každý blok muselo 12 chlapov preniesť z kameňolomu vzdialeného asi 600 až 700 metrov na stavbu. Všetko len ľudská práca, žiadne ťažné zvieratá nepoznali. Koleso, aj keď ho poznali, nepoužívali. Kruh bol totiž pre Mayov symbolom nebeských telies, používať ho na kotúľanie po zemi by bol hriech, urážka bohov. Richard Hansen vypočítal, že na jej postavenie bolo potrebných 15 miliónov „človekodní“ práce. Celá stavba je súbor troch na sebe postavených štruktúr.

Pre ilustráciu a lepšie pochopenie pridávam aj krátke video z vrcholu pyramídy La Danta. 

V nasledujúcom článku pôjdeme na dlhú cestu autom do susedného štátu Belize, na ktorého území leží ďalšie slávne mayské mesto Caracol.

Lubo Repka.