Obyvatelia sa živia turizmom, prídavkami na deti a produkciou kopry, kaučuku, cukrovej trstiny a škorice. Chovajú hlavne kozy, sliepky a prasce, v mori je množstvo rýb, krabov, korytnačiek. Rastie tu veľa kokosových paliem, banánovníkov a sladkých zemiakov. O potravu proste nie je núdza, peniaze na pivo nosia turisti.
Tento mladík ma tak nadšene zdraví preto, že som jeho kamarátom hodil do vody mincu, ktorú samozrejme úspešne vylovili.
Keďže tu prístav neexistuje, vylodili sme sa na záchranných člnoch. Postupne nás sem navážali až sme tvorili drvivú väčšinu. Turisti sa nepríčetne potulovali po ostrove, niektorí sa odvážili do vody. Domorodci nám ponúkali množstvo suvenírov, mne sa najviacej páčili výrobky z dreva.
Prechádzka nás zaviedla na najvyšší bod ostrova, nachádzajúci sa v nadmorskej výške 60 metrov. Stojí tu kostol.
Šnorchlovanie za poplatok 15 dolárov alebo 1000 CFP, čo je francúzsky pacifický frank. Vstupné vyberajú domorodí obyvatelia pod hlavičkou ochrany morského parku. Pred vstupom do mora sa nesmiete nakrémovať i napriek tomu, že slnko pečie ako divé. Za chvíľku ste červený ako miestna ryba Red Snapper. Chutí výborne, kožku má grilovanú tiež do červena.
Deti sú tu zlaté, usmievavé a vôbec sa neboja. Na turistov si musia zvykať od útleho detstva. Aj ja som si jedno na chvíľku požičal. Mama sa spokojne usmievala, vedela, že jej ten poklad vrátim.
Na tej deke sedela celý deň.
Lubo Repka.
