Tragédia prišla 6. septembra roku 2017. Vtedy sa prehnal ostrovom Barbuda hurikán piatej kategórie pomenovaný Irma a zničil 90 percent ostrova. Irma sa vytvorila nad Kapverdskými ostrovmi 30. augusta ako tropická búrka. Rýchlo na to zosilnela na hurikán a 4. septembra dosiahla rýchlosť vetra svoje maximum. Bolo to 285 kilometrov za hodinu, čo bol rekord roku 2017. Žiadny iný silnejší vietor v tom roku nevznikol nikde na svete. V tejto sile sa prehnal priamo ponad ostrov Barbuda a pokračoval smerom na ostrov Svätého Martina a Britské Panenské ostrovy. Na druhý deň už devastoval severné pobrežie Portorika a následne sa prehnal cez ostrov Hispaniola. Tu sa trochu vyzúril a klesol na hurikán kategórie 4, aby nad oceánom pred dosiahnutím Kuby opäť zosilnel na kategóriu 5. O šiestej večer dosiahol východné pobrežie Kuby a Amerika bola v pozore. Irma sa stala iba druhým hurikánom v modernej histórii Kuby, ktorý bol piatej kategórie. Prvým bol bezmenný hurikán v roku 1924. Nad kubánskou pevninou jeho sila 9. septembra klesla na kategóriu 2. Tesne pred dosiahnutím Floridy hurikán opäť nabral na sile a dostal sa do kategórie 4. V tejto sile sa prehnal ponad Key West a 10. septembra dosiahol pevninskú Floridu. Prehnal sa západnou Floridou až do štátu Georgia, kde zoslabol na kategóriu 2 a nakoniec sa rozplynul niekde nad štátmi Alabama a Missouri, aby 13. septembra zanikol. Všade narobil obrovské škody, ale Barbuda dopadla asi najhoršie.
Prakticky všetci obyvatelia boli evakuovaní na ostrov Antigua. Aj ostrov Antigua bol hurikánom zasiahnutý, ale predsa len to nebolo také zlé ako na Barbude. Keď sa takéto nešťastie udeje v krajine, ktorú som predtým navštívil, vždy to vnímam veľmi citlivo. V pamäti sa mi vynoria spomienky podporené fotografiami, ktoré som tam pri svojej návšteve urobil. Znovu som si prečítal svoj blog o návšteve Antigui (na Barbude som nikdy nebol) a bol som zvedavý, ako sa s touto katastrofou vláda a hlavne obyčajní ľudia vysporiadali. Uvedomil som si, že tieto blogy vlastne píšem pre seba. Vám ich iba dávam k dispozícii, rád sa totiž o svoje cestovateľské zážitky delím so svojimi priateľmi.
Keby som to nerobil, mnoho vecí by sa mi z pamäte vytratilo a to by asi bola škoda. Iní k tomu pristupujú ešte zodpovednejšie a ja ich obdivujem. Mojim vzorom, ale pri mojej lenivosti nedostižným vzorom, je pán Miroslav Zikmund z dvojice cestovateľov Hanzelka a Zikmund alebo naopak. Tento obdivuhodný muž bude mať 14. februára už 101 rokov. Prajem mu ešte veľa zdravia a vám, ktorí máte radi cestovanie odporúčam pozrieť si dokumentárny film Století Miroslava Zikmunda.
Ale naspäť na ostrov Antigua. Hurikán Irma sa stal legendárnym. Jeho sila prekonala všetky dovtedajšie rekordy. Čo bolo ale najhoršie, dva týždne po ňom sa ostrovmi prehnal druhý hurikán pomenovaný Maria. Našťastie smeroval viacej na sever a v plnej sile zasiahol iné ostrovy (Guadeloupe a Portoriko), ale keď ste v stave po takom ničivom hurikáne, akým bola Irma, tak aj okraj ďalšieho hurikánu vás vydesí. Dá sa povedať, čo nezničila Irma, to dorazila Maria.
S obavami, ako to tam bude vyzerať sme vystúpili na breh. Na niektorých budovách bolo vidno, že boli poškodené a ešte neboli úplne opravené, ale inak sa v podstate nič nezmenilo. V Heritage Quay stále ponúkali tie isté tovary, tie isté suveníry a tie isté pivá, len všetko za vyššie ceny. Teda asi relatívne, však aj naše platy za 5 rokov narástli, nie?
V prístave už na nás čakali taxikári, ktorí ponúkajú prehliadku ostrova. Takmer všetci majú tú istú schému. Chcú vám ukázať hlavné atrakcie ostrova, ktorými sú plantáž Betty’s Hope a prístav English Harbour. Iná možnosť je výlet katamaránom spojený so šnorchlovaním. My sme sa rozhodli zvoľniť tempo a trochu relaxačným spôsobom si individuálne pozrieť to, čo sme doteraz z ostrova nevideli, ale nestrhať sa pri tom. Asi sa prejavila únava z cestovania. Pamätám si, ako sme niekedy v minulosti počuli sa sťažovať nejakých turistov z Európy (áno, neboli to Američania) pri x-tej návšteve starobylých stredno-východných pamiatok, že „zase máme ísť pozerať nejaké rozváľané kamene“?
A tak sme sa vybrali pešo do mesta. Cestu ku katedrále Jána z Boha (Cathedral of St. John the Divine) som si pamätal. Okrem toho z prístavu sme videli vysoko na kopci svietiť jej dve biele veže. Aj keď sa nám potom stratili, lebo ich zacláňali budovy, ktoré boli ku nám bližšie, stále sme kráčali takmer na istotu. Hovorím si len hore kopcom a potom na vrchu asi dve ulice doľava a budeme tam. Alzheimer síce už klope na dvere, ale ešte som mu ich neotvoril. Presne tak bolo a my sme si konečne mohli katedrálu pozrieť aj zvnútra. Pri našej predchádzajúcej návšteve ostrova Antigua bola totiž v procese rekonštrukcie, resp. zatvorená. Záznam z našej návštevy ostrova Antigua je k dispozícii na tomto linku:
Katedrála je postavená na najvyššom bode mesta St. John’s a je dobre viditeľná zo všetkých strán, hlavne z prístavu. Jej dve veže sú nasmerované práve k prístavu. Taktiež je z nej pekný výhľad na celé mesto. V súčasnosti je otvorená pre denné modlitby a bohoslužby. Spravuje ju Diecéza severo-východného karibiku a Aruby (Diocese of the North Eastern Caribbean and Aruba). Každý návštevník je vítaný.
Súčasná stavba je kamenná, okná presklené a nábytok vo vnútri je z tmavej borovice. Je to už jej tretia podoba. Pôvodná drevená budova kostola bola postavená v roku 1681. V roku 1745 bola čiastočne zničená zemetrasením a tak ju v nasledujúcom roku postavili znovu, tentokrát z bieleho kameňa. Okrem toho postupne pribudli aj tie dve veže. Vo februári roku 1843 prišlo ďalšie zemetrasenie a budova sa takmer celá zrútila. Do tretice ju potom postavili v priebehu rokov 1845 až 1848. Je 48 metrov dlhá a 14 metrov široká, jej dve veže sú 21 metrov vysoké.
Prístupná je iba južnou bránou, ktorá je z roku 1789. Po jej stranách stoja dve bronzové sochy. Jedna predstavuje Sv. Jána krstiteľa (St. John the Baptist) a druhá Svätého Jána z Boha (St. John the Divine).
Po prehliadke katedrály sme si dohodli jedného z taxikárov, aby nás zaviezol na pláž s názvom Long Beach. Cestu tam a naspäť sme si s ním zjednali za prijateľnú cenu a dohodli sme si presný čas, kedy príde pre nás, aby nás odviezol naspäť do prístavu, kde sme museli byť najneskôr o 17,30 aby sme stihli našu loď. Pravidlá výletných lodí sú prísne. Ak pasažier nestihne prísť na loď v stanovenom čase, loď nečaká. Má proste smolu a jediné, čo môže urobiť je loď dohoniť v najbližšom prístave. Ak ale so sebou nemáte pas, čo zväčša nemáte, nepomôžu vám ani peniaze, loď už nikdy nedohoníte. Raz si pamätám, sme stretli na lodi Holland Amerika pri plavbe okolo Indonézie pár, ktorému sa to stalo a na Bali nestihli loď. Mali ale šťastie, lebo loď pokračovala na ostrov Lombok, čo jednak nie je ďaleko a za druhé je to stále v Indonézii, takže nepotrebovali doklady, iba peniaze a loď dohnali taxíkom, ktorý sa s nimi preplavil prievozom na druhý ostrov práve včas.
Na pláži bolo fajn, ale každú chvíľu pršalo. Slnko sa striedalo s dažďom a tak sme aj my striedali pláž s reštauráciou. Nakoniec som aj šnorchloval, ale viditeľnosť bola veľmi zlá a okrem toho vlny sa na koralovej bariére nebezpečne lámali. Netrúfol som si ju oboplávať tak, ako mi miestni radili a tak som nič nevidel. Ale kúpanie bolo aj tak príjemné.
O tretej, tak ako sme sa dohodli, prišiel taxík a odviezol nás naspäť do prístavu. Keďže sme si ako vždy ponechali dostatočnú rezervu, sadli sme si na pivo a len tak pozorovali ruch v prístave. Turisti nakupovali akoby to bol jediný dôvod ich návštevy tohto ostrova a posledná možnosť na niečo minúť svoje doláre. Tomu boli prispôsobené aj ceny. Za malé pivo pochybnej kvality 10 až 12 USD. Nech sa páči. A to sa obsluha tvári, že ich otravujete.
Sme opäť na lodi a v prístave je rušno. Pribudla ďalšia loď, plachetnica snov. Anthem of the Seas spoločnosti Royal Caribbean Cruises sa chystá odplávať.
Tak som musel urobiť krátke video, aby ste si ju mohli pozrieť takú, aká v skutočnosti je.
Tešíme sa, že sme mali možnosť tento ostrov opäť navštíviť a ešte viacej sa tešíme, že už odplávame do ďalšej destinácie, ktorou je ostrov Portoriko. Nie je to ďaleko, iba 265 námorných míľ, čo je 490 kilometrov.
Lubo Repka.
