Počet obyvateľov okolo 50 tisíc, jazdí sa vľavo. Hlavné mesto sa volá Basseterre, úradná reč je angličtina. Formálnou hlavou štátu je britská kráľovná Alžbeta II.
Obidva ostrovy boli kedysi v dobe ľadovej spojené, hladina oceánov bola totiž vtedy asi o 60 metrov nižšia ako je v súčasnosti. Teraz sú od seba 4 kilometre vzdialené. K ich osídleniu došlo pomerne veľmi skoro, už v prvom storočí pred našim letopočtom indiánmi z pobrežia Venezuely, niekde od ústia rieky Orinoko. Neskôr prišli Arawakovia z kmeňa Igneri a potom aj indiáni Kalinago patrici ku Karibom. V roku 1493 priplával na ostrov Kolumbus a zabral ho pre španielsku korunu. Domorodcov sa zabudol opýtať, či im to nevadí. Aj tak to bol len formálny akt, pretože po jeho odplávaní sa dlho nič nedialo.
My sme ako už tradične priplávali pri východe slnka. Fotenie nášho priplávania som si samozrejme nenechal ujsť.
Plavby po Karibiku
Máme pre vás plavby po Karibiku, ale aj ďaľšie zaujívané plavby výletnými loďami.
Prví osadníci prišli na ostrov v roku 1538, boli to francúzski hugenoti, ktorí s miestnymi obyvateľmi vychádzali pomerne priateľsky. Začiatkom 17. storočia sem prišli aj prví britskí osadníci a stala sa vec nevídaná – Angličania, Francúzi aj domorodí Američania spolu zdieľali tento neveľký ostrov. Ale v roku 1623 sa Francúzi aj Angličania „prekvapivo“ zhodli na jednom: „indiáni sa nedajú prinútiť k práci na plantážach a tak ich treba všetkých pobiť, kým oni nepobijú nás“. A tak vošiel do dejín masaker pod názvom „Genocída pôvodných obyvateľov Ameriky indiánov Kalinago v roku 1626“. Miesto, kde sa tak stalo sa doteraz nazýva Bloody Point. Tri dni tiekla miestnym potokom krv namiesto vody. Toto je vraj to pamätné miesto. Momentálne je potok vyschnutý, ale vraj keď zaprší …
Pracovná sila bola potom dovezená z Afriky. Pestoval sa najskôr tabak, neskôr keď v pestovaní tabaku získala navrch severoamerická Virgínia, prešlo sa na pestovanie cukrovej trstiny. V súčasnosti sa už nepestuje ani cukrová trstina. V roku 2005 bolo jej pestovanie ukončené a ostrovania žijú z pestovania turistov. Teraz sme na týchto miestach videli rásť iba trávu, domy a stromy.
Ale ani spojenectvo Francúzov a Angličanov netrvalo dlho. Postupne obsadzovali Španielmi neobsadené ostrovy striedavo raz Francúzi, inokedy Angličania až sa z nich stali úhlavní nepriatelia. Angličania v roku 1690 vybudovali na severe ostrova pevnosť, ktorá sa stala základňou ich ďalších karibských výbojov. Pevnosť sa postupne rozrastala až do dnešnej podoby a je uznávanou svetovou Unesco pamiatkou. Takmer sto rokov bola považovaná za nedobytnú, ale v roku 1782 nakoniec bola dobytá Francúzmi. Obliehalo ju 8 000 francúzskych vojakov pod velením admirála menom Paul de Grasse, ktorý sem dal priviezť všetky dostupné delá z menších pevností vrátane diel, ktoré sa nachádzali na ostrove Nevis.
Sotva tisíc Angličanov pod velením admirála Hooda im vzdorovala mesiac, kým sa obrancovia pevnosti vzdali. Jej dva metre hrubé hradby boli mesiac trvajúcou delostreleckou paľbou narušené a všetky budovy boli zničené. Francúzi tu ale vládli iba jeden rok, v roku 1783 pevnosť museli na základe Parížskej dohody vrátiť bez boja. Spolu s pevnosťou museli Britom postúpiť aj susedný ostrov Nevis. Dňa 23.10.1985 tu britská kráľovná Alžbeta II. osobne umiestnila pamätnú tabuľu na počesť statočných obrancov.
De Brasse sa dlho z víťazstva netešil, pri ostrove Dominica ho rok na to porazil iný britský admirál menom Rodney a dokonca ho zajal, čo mu mnohí vytýkali a ostro ho za to kritizovali. Tým jeho námorná kariéra skončila. Francúzsky vojenský súd, ktorému sa musel podrobiť, mu vytýkal hrubé chyby v obrane.
Cestou naspäť do Basseterre sme videli obec Old Road, ktorá bola prvým miestom, kde sa Briti usadili v Karibiku. Bolo aj prvým hlavným mestom ostrova St. Kitts a to až do roku 1727, kedy sa hlavným mestom stalo Basseterre. Na tomto mieste, kde teraz stojí už novší anglikánsky kostol Sv. Tomáša, bol postavený prvý anglikánsky kostol vo východnom Karibiku. Na jeho cintoríne sú pochované pozostatky Thomasa Warnera, prvého anglického guvernéra Západnej Indie a Samuela Jeffersona, potomka Thomasa Jeffersona, tretieho prezidenta USA.
Naša loď kotvila v prístave Port Zante v hlavnom meste Basseterre, čo po francúzsky znamená dolná zem, alebo nízko položená zem, lebo dolná zem nám pripomína niečo iné. Na prehliadku mesta sme sa dostali až po výlete po ostrove a vzhliadnutí pevnosti, ale akurát včas. Mesto má svoje dve časti. Prvá sa nazýva The Circus, má kruhový tvar v strede s hodinovou vežou a druhým je Independence Square, čo je trávnatá plocha, ktorá kedysi bola trhom otrokov. Na námestí rastie strom sapan, ktorý je symbolom ostrova. Je tam aj rímskokatolícky kostol a Old Georgian House.
V meste práve prebiehal nejaký festival a tak sme mali ukážku pravej karibskej oslavy v uliciach mesta. Vyobliekané deti tancovali za sprievodu hlasnej karibskej hudby zosilnenej na maximum obrovskými reproduktormi naloženými na nákladných autách, ktoré za sebou ťahali robustné zdroje elektrickej energie potrebnej pre zosilňovače. Pravdepodobne sa jednotlivé miestne školy prezentovali ako u nás kedysi na 1. mája fabriky a snažili sa upútať čo najväčšiu pozornosť svojimi úbormi a tancom. Mne to pripadalo veľmi milé. Večer sa to určite zmenilo na poriadnu oslavu, ale my sme už museli ísť na loď, lebo na druhý deň ráno už budeme kotviť v inom prístave na inom ostrove.
Ak sa vám páčia moje blogy, lajknite ma na https://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/
alebo si môžete kúpiť moju knihu o plavbe do Čierneho mora na:
https://itunes.apple.com/sk/book/plavba-do-cierneho-mora/id961994039?mt=11
Lubo Repka.
