Teda aspoň ja som si to takto preložil do slovenčiny. V skutočnosti sa cesta, ktorá spája floridskú pevninu cez umelo vytvorené ostrovy s pôvodne neobývaným južným bariérovým ostrovom volá Venetian Causeway. Ale aby sme to celé lepšie pochopili, musíme sa vrátiť až úplne do začiatku 20. storočia alebo konca 19. storočia.
Miami je jediné veľké mesto USA, ktoré založila žena. Volala sa Julia Tuttle a na svojich floridských plantážach pestovala citróny a pomaranče. Jej otec Ephraim Sturtevant bol pôvodným povolaním profesor matematiky a technických predmetov. Vyštudoval na univerzite v Yale, potom učil na rôznych školách vrátane vlastnej, ktorú založil a úspešne viedol až do roku 1846. Pôsobil v štáte Ohio v meste Cleveland. V roku 1870 sa zo zdravotných dôvodov rozhodol presťahovať na juh Floridy k zálivu Biscayne. Tu sa venoval pestovaniu kvetín a pomarančov a vo voľnom čase sa zapájal aj do politiky. V roku 1872 ho zvolili na 4 roky senátorom, potom sa kvôli podlomenému zdraviu vrátil do Clevelandu, kde v roku 1881 vo veku 78 rokov zomrel. Počas svojho pôsobenia na Floride skúpil pozemky, ktoré v tom čase nemali prakticky žiadnu hodnotu. Pestoval na nich tie pomaranče. Po jeho smrti ich zdedila jeho dcéra Júlia. Keď aj ona ovdovela, zistila, že jej manžel nehospodáril veľmi dobre a zanechal jej skôr dlhy ako majetok. Rozhodla sa, že čo sa týka financií už sa v živote nebude spoliehať na nikoho, iba na seba. Najprv skonsolidovala malý obchod, ktorý viedol jej zosnulý manžel a potom ho predala a presťahovala sa na pozemky, ktoré zdedila po svojom otcovi. Keď sa na Floride zorientovala, prikúpila ešte ďalšie pozemky a to boli práve tie, na ktorých teraz stojí mesto Miami. Súčasťou pozemkov bola aj bývalá pevnosť Fort Dallas na brehu rieky Miami. Prebudovala ju na svoje rodinné sídlo a presťahovala sa sem s celou rodinou. To bolo v roku 1891. Okrem jej rodiny tu žilo iba zopár ľudí.
Všetko sa zmenilo vybudovaním železnice. Presvedčila Henryho Flaglera, zakladateľa Florida East Coast Railway, aby trať potiahol až k Fort Dallas. Poskytla mu zadarmo pozemky na výstavbu hotela a železničnej stanice. Trať bola dobudovaná v apríli roku 1896. V tom istom roku presvedčila všetkých miestnych mužov, aby volili za založenie nového mesta, ktoré nazvali Miami. Ženy vtedy totiž voliť nemohli. A tak vzniklo 28. júla roku 1896 mesto Miami. O dva roky na to zomrela. Aj ona po sebe zanechala viacej dlhov ako majetku. Jej deti predali všetky pozemky, aby splatili dlhy a mohli ju pochovať. Je pochovaná na mestskom cintoríne City of Miami Cemetery. Na dlhé roky sa na ňu zabudlo.
Jej obchodný partner Henry Flagler bol oveľa úspešnejší. Ak ona bola matkou mesta, tak jeho otcom sa stal Flagler. Po jeho železnici sem začali prichádzať investori a developeri a mesto sa rozrastalo. A on sa nezastavil v Miami, ale dobudoval svoju železnicu až na najjužnejší cíp USA do Key West. To je už ale naozaj iný príbeh, my sa vráťme k nášmu mostu.
Pokiaľ na pevnine v okolí mesta Miami sa pestovali pomaranče, na bariérovom ostrove, ktorý sa dnes volá South Beach na druhej strane zálivu Biscayne sa pestovali kokosy. Najväčším vlastníkom pôdy na tomto ostrove bol istý pán John Collins. V roku 1912 predal časť svojich pozemkov bratom Lummusovcom, ktorí tu plánovali vybudovať štvrť rodinných domov pre pribúdajúcich obyvateľov. Spojenie ostrova s pevninou bolo v tom čase možné iba loďou a preto v roku 1913 Collins začal budovať drevený most. Sľuboval si od toho zatraktívnenie pozemkov, ktoré tam vlastnil. Kokosové palmy totiž veľký zisk neprodukovali. Finančne mu na jeho stavbu prispel úspešný podnikateľ s autosúčiastkami Carl G. Fisher. Za pôžičku 50 tisíc dolárov mu odstúpil pozemky o výmere 81 hektárov. Po vybudovaní to bol vtedy najdlhší drevený most na svete. Postavený bol tou istou metódou ako celé Benátky. Na drevených koloch zatlčených do plytkého, morského podložia zálivu. Mal 4 kilometre a z bezcenného bariérového ostrova urobil raj pre turistov. Otvorili ho 12. júna roku 1913. Domy, kasína a hotely tu začali rásť ako huby po daždi. Pán Collins zomrel v roku 1928 ako 90-ročný milionár. V podstate mal šťastie, nedožil sa veľkej hospodárskej krízy, ktorá vypukla v roku 1929. Zbohatol aj Carl Fisher. Pred krachom Newyorskej burzy mal jeho majetok odhadovanú hodnotu 50 miliónov dolárov, ale prišiel o všetko. Prepadol alkoholu a vo veku 65 rokov zomrel v chudobe. Dnes je po ňom pomenovaný jeden z ostrovov, ktorý kedysi celý vlastnil. Po Collinsovi je pomenovaná hlavná ulica vedúca po celej dĺžke ostrova South Beach a ešte ďalej aj na Sunnny Isles Beach. A čo sa stalo s ich dreveným mostom?
Pre veľký záujem ho museli prebudovať. Jednoducho nestíhal plniť svoju funkciu. Nový projekt ho úplne zmenil. Bolo vybudovaných 6 umelých ostrovov, ktoré boli navzájom prepojené kamennými mostami. Dva z nich sú zdvíhacie, vahadlové, ostatné sú pevné. Ostrovy boli vybudované z vybagrovanej zeminy v zálive a z odpadu, ktorý vznikal pri developerskej činnosti na pôvodne mangrovníkovom ostrove South Beach.
Prvý ostrov od pevniny sa volá Biscayne Island a najprv na ňom bolo letisko. To v roku 1937 zrušili a začali tu stavať rodinné domy a rezidenčné byty. Za ním sa nachádza ostrov San Marco. Cesta sa na ňom rozdvojuje a potom opäť spája a to je vlastne všetko. Okolo sú už len rodinné domy, z ktorých každý vybudovaný medzi cestou a morom má svoj osobný prístav pre jachtu. Iba domy vo vnútri cestného okruhu nemajú priamy prístup k moru. Tieto dva ostrovy sú vybudované pozdĺž cesty, to znamená, že sú dlhé, ale úzke. Ďalšie tri mosty majú presne opačný tvar. Sú krátke, ale široké. Aj na nich sú len rodinné domy. Prvý sa volá San Marino, druhý Di Lido a tretí Rivo Alto. Spájajú ich pevné, kamenné mosty. Posledný ostrov sa volá Bell Island a s predposledným je spojený vahadlovým zdvíhacím mostom. Mosty sa zdvíhajú každú celú a každú pol hodinu. Cesta je spoplatnená, mýto sa vyberá elektronicky na mýtnici vybudovanej na ostrove Biscayne.
Po celej dĺžke Venetian Causeway je v obidvoch smeroch vybudovaný cyklistický chodník a chodník pre chodcov. A to je to, čo sem každý deň láka stovky až tisícky obyvateľov z okolia, aby tu odbúravali stres chôdzou, behom alebo jazdou na bicykli či kolobežke. Stále tu fúka vietor, dýchate morský vzduch. Áut tu veľa nechodí a keď aj idú okolo, vietor výfukové splodiny rýchlo rozfúka.
Starostlivosť o údržbu mostu si delia Miami Dade a South Beach medzi sebou rovným dielom. Hranica medzi týmito dvoma mestami vedie presne v polovičke. Tri ostrovy patria Miami Dade a tri South Beach. Je tu vždy čisto, cesta je dobre osvetlená aj v noci a preto je tu aj bezpečne.
Ťažisko dopravného spojenia medzi Miami na pevnine a Miami Beach už dávno nesú iné mosty. Celkovo ich je päť. Najdôležitejší je šesťprúdový diaľničný most McArthur Causeway, ktorý spája Downtown s južnou South Beach, kde sú najznámejšie a najkrajšie pláže ostrova. Jeho svetelnosť je 72 stôp (viacej ako 65 metrov) a preto sa nepotrebuje a ani neotvára. Most a cesta Julia Tuttle Causeway zabezpečuje stred ostrova a jeho sever spája s pevninou John F. Kennedy Causeway. Na jeho úplnom severe je ešte Broad Causeway, ktorý má tiež zdvíhaciu časť, pretože je nízky. Otvára sa na požiadanie. A okrem toho je tu aj pokračovanie Collins Avenue, ktoré spája ostrov South Beach s ďalším nádherným ostrovom-mestom Sunny Isles Beach.
Na záver tohoto článku chcem ešte vysvetliť, ako to je s veľkosťou mesta Miami. To, čomu my ako návštevníci hovoríme Miami tvorí 34 mestských častí mestá. V miestnej terminológii sa jedná o jeden administratívny celok Miami Dade County. Tých 34 mestských častí v podstate funguje ako samostatné mestá, najznámejšie z nich sú napríklad Miami Dade, Miami Beach, Kendall alebo Sunny Isles Beach. Spolu majú 2 717 tisíc obyvateľov. Celá aglomerácia (Miami Metropolitan Area) má podľa štatistík z roku 2020 spolu 6 138 tisíc obyvateľov a tvoria ju ešte Broward County (Fort Lauderdale, Pompano Beach a Sunrise) a Palm Beach County (West Palm Beach, Boca Raton a Boyton Beach). To je viacej, ako celé Slovensko. Na mape Floridy to potom vyzerá takto:
Väčšinu toho územia ale tvoria mokrade a bažiny, chránené prírodné územie Everglades. To obývajú aligátory, pumy, divá zver a draví vtáci. No a druhú, tú pre návštevníkov viacej atraktívnu hranicu tvorí Atlantický oceán a jeho nekonečné, pieskové pláže.
Domáci ale tieto pomenovania používajú iba v úradnom styku. V bežnom živote každý hovorí resp. používa názvy štvrtí (neighborhood). Na pravom brehu rieky Miami sú najznámejšie Brickell, Coconut Grove, Coral Gables alebo Little Havana. Na druhej strane rieky smerom na sever sú najkrajšie štvrte Downtown, Edgewater, Wynwood a Design District. V každej z nich sa skrývajú nádherné zákutia a tajomstvá a každé miesto v nich má svoju históriu. Tak kam sa pozrieme nabudúce?
Lubo Repka.
