Trinidad je väčší a leží na ňom hlavné mesto Port of Spain. Od juhoamerickej pevniny, konkrétne Venezuely, ho delí len 11 kilometrov. Vyzerá ako odtrhnutý od pevniny a geologicky je to pravda.
Tento karibský štát má prekvapivo tretí najvyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa v celej Amerike. Hneď po USA a Kanade. Na rozdiel od ostatných karibských štátov, ekonomika Trinidadu a Tobaga je prevažne postavená na priemysle a to hlavne petrochemickom. Turizmus je doménou ostrova Tobago.
Obidva ostrovy boli navštevované a obývané pôvodným obyvateľstvom Južnej Ameriky už dávno pred našim letopočtom. Keďže sú najbližšie k pevnine, prirodzene sa stali nástupiskom kolonizácie najskôr Malých a potom aj Veľkých Antíl Arawakmi a Karibmi.
V roku 1498 ich objavili Európania, konkrétne starý dobrý Krištof Kolumbus na svojej tretej objavnej ceste. On osobne väčšinou z paluby lode ani nevystúpil, ak sa na nejakom ostrove vylodil, jeho posádka ho oficiálne zabrala v mene španielskeho kráľa Ferdinanda II. Aragónskeho a kráľovnej Kastílie Izabely I. Niektoré ostrovy zabral iba tým, že okolo nich preplával ako napríklad ostrov Tobago. Ani sa tam neunúval vylodiť. Ostrovu vždy dal nejaké meno, Tobago napríklad pomenoval Bellaforma a pod týmto menom sa automaticky pokladal za súčasť nového, španielskeho národného štátu. Ten vznikol v roku 1469 manželským zväzkom medzi spomínanými dvoma panovníkmi. Keď sa im v roku 1492 podarilo znovu-dobyť juh terajšieho Španielska, na ktorom 700 rokov vládli Arabi, pustili sa do objavovania nových krajín a Kolumbovi dali „zelenú“. Ešte v tom istom roku sa vyplavil do Indie západným smerom a nechtiac objavil Ameriku. Sám to ale oficiálne nikdy nepriznal, lebo by prišiel o všetok majetok, ktorý nadobudol vďaka svojim objavným cestám. Mal totiž zmluvu s kráľovnou Izabelou, v rámci ktorej si vymohol 10 percent zo všetkého, čo v rámci novej cesty do Indie Španielsko získa.
Musel prísť až ďalší moreplavec, ktorý to povedal „na plnú hubu“, že toto nie je India ale Nový svet. Mundus Novus. Tým moreplavcom bol Amerigo Vespucci.
Ale poďme naspäť na ostrov Trinidad, kde sme doplávali zo Svätej Lucie. Hneď, ako sme sa k ostrovu blížili bolo jasné, že tu sa niečo deje. Množstvo dopravných nákladných lodí, tankeri a vrtné veže. A v diaľke sa už črtalo mesto, kde dokonca stáli mrakodrapy takmer ako v New Yorku. Tým mestom je Port of Spain, hlavné mesto Trinidadu a Tobaga.
Mesto sme sa rozhodli preskúmať na vlastnú päsť a po vlastných nohách. Výlety organizované z lode, sú autobusy plné starších ľudí ako sme my, pohybujúcich sa veľmi pomaly a tomu je prispôsobená aj prehliadka mesta. Už len kým nastúpia a vystúpia z autobusu trvá večnosť. Potom je všade plno ľudí a je prakticky nemožné si urobiť dobrú fotku. Keď si kúpite výlet od agentúry, ktoré sú v prístavoch a čakajú na vás ako supy, môžete sa dostať do menšej skupiny, ale program je väčšinou identický s programom výletov organizovaných z lode, len cena je trošku nižšia. Taxík vás naopak vyjde dosť draho, ale ste v ňom sami a program si môžete organizovať flexibilnejšie. V prípade mesta, akým je Port of Spain, ak ste zdatný chodec je najlepšie ísť pešo. Akurát si musíte trasu vopred dobre premyslieť, aby ste blúdili čo najmenej. Čím viacej blúdite tým viacej kilometrov nachodíte. V tomto prípade sme prešli asi 12 kilometrov, ale podstatnú časť mesta sme videli. Cestou sme fotili a tu sú naše foto-postrehy.
Do múzea sme sa dostali cez troch veľkých černochov sediacich na schodoch už vo vnútri múzea, ktorí sa tu ospalo povaľovali a o niečom nie veľmi dôležitom potichu rozprávali. Bol to vlastne personál múzea, ale keďže vstup bol zadarmo, nemali motiváciu. Ani sa z tých schodov nezdvihli, len uhli nohami aby sme mohli prejsť. Ale múzeum a hlavne obrazová galéria sa nám veľmi páčila.
Máme za sebou tri karibské ostrovy, každý iný a teraz mierime už do Amazónie. Cesta k ústiu rieky nám potrvá takmer dva dni a do najbližšieho prístavu, ktorým je mesto Santarém to bude až tri dni plavby.
Lubo Repka.
