Po sklamaní zo záplav a uzávery nedostupných chodníkov z minulého roku sme sa sem plní očakávaní vrátili aj túto jeseň. Naši starkí, u ktorých sa zvykneme ubytovať nás privítali zdraví a spokojní, takže ku šťastiu by mi bolo stačilo aj len to.
Ale bolo to ešte lepšie - rieka je spútaná, tečie si vo svojom koryte, chodníky do hôr sú sprístupnené, akurát chrobák si veselo bačuje ďalej, stromy postupne zomierajú a niektoré oblasti sú zničené tak veľmi, že to do poriadku nedá už nikto. Keď na tú spúšť pozeráte z nadhľadu, napríklad spod Kopského sedla, tak pekne vidíte, ako sa pohroma ťahá z poľskej strany k nám. Tam proti kôrovcovi nebojujú, príroda si to má vyriešiť sama a zdá sa, že u nás asi tiež, lebo tu hranice nerozhodujú.
Na druhej strane, vidno kus práce, ktorú miestni obyvatelia a vodohospodári vykonali, ale určite by to nemala byť konečná, tak chcem veriť, že to napokon dopadne dobre.
Pri prechádzkach popod Muráň a Meďodoly so stiahnutým hrdlom sme sa akosi nemohli vyhnúť porovnávaniu toho čo bolo pred rokmi a toho čo je teraz, tak viac-menej zo zvedavosti sme sa rozhodli, že jeden deň strávime na poľskej strane Tatier.
Z Tatranskej Javoriny cez neďalekú Lysú Poľanu je to na skok. Vzhľadom na časovú náročnosť výstupu na Päť Poľských Plies je nástup na túru z Javoriny strategicky výhodný. Radi sme to ocenili, lebo dni sú už kratšie a dosť času zaberie hluchý úsek po asfaltke, ktorému sa ani v tomto prípade nedá vyhnúť. K Poľským plesám sa dostanete po zelenej značke, na ktorú odbočíte zhruba v polovici cesty k Morskému oku.
Vystúpate lesom a potom vás už privítajú takéto krásne scenérie.
Keďže títo ľudia idú z Morského oka, tak to vypadá ako na promenáde, ale ak chcete ísť našou cestou vyššie do hôr, tak sa treba poriadne obuť a zobrať si všetko potrebné na prípadnú rýchlu zmenu počasia.
Aj keď... mladé "kobietky" to zvládnu aj v teniskách. Skackajú zo skaly na skalu a široko sa usmievajú na našich slovenských horalov, až nevieme, či netreba začať žiarliť.
