Do poslednej chvíle som nejako naivne verila, že pri schvaľovaní a nekonečnom kreovaní pamfletu s názvom "transakčná daň" si niekto normálny spomenie na živnostníkov "paušálistov". Ale nespomenul si nikto, jednotliví živnostníci nemajú takú silnú lobby, ako napr. kartové spoločnosti.
Zjednodušene povedané, táto skupina živnostníkov priznáva svoje ročné príjmy, znížené o 60% / paušálne výdavky/, bez dokladovania reálnych výdavkov + ročné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Títo živnostníci nepodliehajú zákonu o účtovníctve, nie sú ani účtovnou jednotkou.
Doteraz živnostníci mohli na podnikanie používať hoci aj svoj osobný účet, nakoľko jediné platby, ktoré bolo potrebné mať pod kontrolou boli odvody do poisťovní.
Z prijatých platieb na účet za služby, alebo tovar sa transakčná daň neplatí a rovnako sa uvedená daň neplatí ani z odchádzajúcich platieb do poisťovní, prípadne na účty vedené v štátnej pokladnici.
Načo takíto živnostníci potrebujú nejaký nový zbytočný účet? Ťažko sa mi to niekomu vysvetľuje, keď sama nie som presvedčená o správnosti tohto rozhodnutia.
Úradníci z finančnej správy tvrdia, že je nutne potrebné všetky výdavky súvisiace s podnikaním platiť z nového transakčného účtu, kto tak neurobí, porušuje zákon a dopúšťa sa "strašnej "veci.
Sme Slováci, riešenie si nájde každý sám pre seba, stačí si vyriešiť pár otázok, na ktoré vám nikto nedá kvalifikovanú odpoveď.
Čo mám robiť, ak zo súkromného telefónu zavolám klientovi? Radšej nech je ten telefón služobný, zaplatím faktúru z transakčného účtu, budem mať dobrý pocit, že som prispel niekomu na niečo zmysluplné. Toto "myslenie" končí. Nikto sa nebude snažiť za každú cenu uplatňovať si súkromné veci do firemných nákladov - paušálista už vôbec nie. Konečne tí "hnusní podnikatelia" prestanú okrádať štát a konečne sa urobí poriadok. To si môže myslieť Lacko. Slovenský podnikateľ jednoducho zaplatí firemné záležitosti zo súkromného účtu a to už nemusí trápiť nikoho. V konečnom dôsledku aj tak fyzické osoby za svoje podnikanie ručia celým svojim majetkom, tak o čo komu ide? Poriadok treba robiť niekde inde.
Čo ak potrebujem odviezť deti do škôlky a zároveň ma pri jednej ceste čaká stretnutie s klientom, alebo musím nakúpiť niečo potrebné do firmy? Použijem súkromné auto na podnikateľský účel? Alebo auto slúžiace na podnikanie nebudem tak celkom na 100% používať na podnikanie? Či už nastane to, alebo ono, aby sa ten "hajzel" podnikateľ vôbec mohol "vyvážať" v aute, musí si sám, "vlastnou hlavou" na to zarobiť. Tu už treba riešiť cash flow a nie náklady. Ak si deti do škôlky odvezie štátny úradník, cestou do práce na štátnej limuzíne, určite ho nebude trápiť, ako na to zarobí, poskladáme sa mu na to my všetci.
Ešte horšie sú na tom menšie firmy, sro-čky. Je desivé momentálne pozerať do internetbankingu. Vyzerá ako nepodarená písomka nejakého štvorkára. Červené mínusy po každom debetnom pohybe na účte. To im celkom ide.
Keby sa transakčná daň odviedla na konci mesiaca jednou sumou, majiteľ účtu by si zanadával raz za mesiac, ale denne sa pozerať na to ako sa znižuje zostatok na účte a kalkulovať s každou položkou, či si môžem dovoliť zaplatiť tovar, alebo radšej odložiť na nájomné. Toto všetko v dnešných dňoch "vytáča" nejedného majiteľa firmy.
Neviem, čo je lepšie, ono aj tá výsledná suma na konci mesiaca by bola rovnako desivá. Je to obyčajná daň za úspech. Lenže dosahovať úspech v dnešných podmienkach je čoraz ťažšie a nie každý bude mať na to nervy.
Sú samozrejme aj iné riešenia, môžeme sa napr. všetci zamestnať. Ideálne v nejakej štátnej inštitúcii, alebo ak "povydierame" tú správnu osobu, možno nám otvorí ministerstvo.
Tak si môžeme akurát držať palce a emócie na uzde a jednoducho radšej používať súkromné telefóny, počítače, autá na dosiahnutie firemného príjmu, ktorý aj tak v konečnom dôsledku zdaníme daňou z príjmu. Netreba daniť zdanené.
