Začína to nevinne, nakukne cez dvere, vyhodnotí situáciu, ale v momente, keď mi preladí Jemné melódie na Rádio Anténa Rock, alebo zapne cédečko ACDC, okamžite spozorniem. Dokončím činnosť, ktorou sa zaoberám a dobrovoľne opúšťam môj obľúbený priestor. Boli časy, keď som sa potešila a chcela som asistovať, pomáhať, robiť pomocníka, ale skúsenosť káže, že treba odísť.
Samozrejme, že sa vrátim, ale až keď je po všetkom, aby som po kulináskom tornáde, ktoré sa preženie daným priestorom, vrátila moje kráľovstvo do pôvodného stavu. Nie je to úplne marné, takéto intermezza ma pravidelne obohatia o niečo nové, lebo len chlap má odvahu skúšať veci neznáme, kombinovať nekombinovateľné. Navyše tým, že nesledujem postupy a nezúčastňujem sa prípravy experimentov, často vidím, alebo môžem ochutnať len výsledný produkt, ktorý je zväčša výborný, ale bohužiaľ netuším, ako sme ho dosiahli. Nooo, občas to poruším a "špicľujem".
Napríklad divina ako taká je veľmi špecifický druh mäsa. Nie každý ju dokáže pripraviť tak, aby chutila. Treba sa s tým "vyhrať" a na to ja nemám trpezlivosť. Je fakt, že pán kuchár mi pooštipuje rozmajrín, ale čo, veď dorastie.
Je to chutné - napriek predsudkom, ktoré mám..."
Pri mimoriadnej situácii, keď musíte náhle odísť / na pracovnú cestu, ku kámoške, za deťmi, k rodičom.../ a nestihnete si úplne splniť "povinnosti ženy", tak toto určite zvládne váš miláčik úplne sám.
Stačí narýchlo odskočiť do obchodu. Múdre ženy si tieto veci strážia. Mať doma nakŕmeného manžela je základom, ak nie šťastného, tak minimálne pokojného vzťahu.
Ďalší druh mäsa, ktoré sa vďaka vášmu chovateľovi môže ocitnúť na tanieri sú domáce zvieratá, ktoré si dokáže vychovať sám. Kedysi to bola úplne normálna vec. Na každom dvore behali husi, sliepky, v chlievikoch sme mali prasiatka, králiky. Dnes sa zbytočne okolo toho robí rozruch. Ceny domácich produktov sa šplhajú do nereálnej výšky len preto, lebo niečo je "eko - bio", a pritom často naozaj netušíme čo jeme, lebo sú to len premyslené ťahy.
Jediné čo chcem k tomu teraz povedať je, že ak doma chováte zvieratko, ktoré plánujete skonzumovať, NIKDY MU NEDÁVAJTE MENO. Kamarátov nejeme, takže na tanier, prosím, len anonymné, nemenované zviera.
Ďalšie "vzrúšo" nastane, ak chceme fašírky. Žena sa cestou z práce zastaví v mäsne, s úsmevom poprosí mäsiara, aby jej zomlel kilo pliecka a beží domov robiť večeru.
Muži sú sofistikovanejší. Nestačí pliecko. Nakúpi bôčik, pliecko, kus hovädziny, alebo diviny a nie zomleté. On sa predsa nebude spoliehať na nejakého mäsiara, zomelie si sám. Len to, čo potom zostane na kuchynskej linke a v drese.....?? Uf. Takže jeho fašírky sú kombináciou chutí rôznych druhov mäsa. Nie je to na počkanie, príprava fašírok sú procesy - večer sa pomelie, na druhý deň sa pečie, ingrediencie sa musia prepojiť, hmota vypracovať a poriadne dochutiť. Ale, keď sa hrá, aspoň nevymýšľa hlúposti.
Ak by ste čakali, že sa rýchlo najete, skôr odpadnete od hladu. Treba mať pripravenú alternatívu.
Ale o tom to predsa je. Nejde až tak o konkrétne jedlo, ale o to s kým si na ňom pochutnáme...
Muž v kuchyni je niekedy hotová pohroma, ale za mňa - sú dni a situácie, keď sa to hodí. Na grilovačkách jednoznačne vyhrávajú, tam im to ide. Doporučujem, vôbec im nebrániť v tejto aktivite. Ak majú záujem a chcú si voľačo vyskúšať, alebo uvariť, treba ich nechať, nech skúšajú.
