Pri dnešných pestovaných trávnikoch a upravovaných záhradách je jej výskyt viac-menej nežiadúci, vyhadzujeme ju, pleveme, ale na druhej strane, ak sa nám zachce, môžeme ju perfektne využiť.
Mnohí z nás zo žihľavy práve teraz v tomto jarnom čase varia rôzne "očistné" a detoxikačné čaje. Skúsim vám ponúknuť aj trošku inú alternatívu, upečieme si žihľavovú pochúťku.
Jarnú žihľavku mám spojenú s detstvom, keď ju moja starká trhala holými rukami a nadrobno spolu s uvareným vajíčkom natvrdo servírovala húsatkám, ktoré sa práve v tomto čase liahli. My ako deti sme to veľmi obdivovali a skúšali sme, či žihľava naozaj pŕli. Kto to vydrží, vraj ho reuma nebude trápiť. Nuž, neviem do akej miery je to pravdivé, ja si dnes na ňu pre istotu beriem rukavice a na reumu tabletku.
Žihľavku netrhajte v okolí ciest, alebo niekde v špinavom prostredí, lebo túto budeme naozaj konzumovať. Zájdite ďalej do prírody a určite tam teraz nájdete dostatočne peknú a mladú zelenú pŕhľavku.
Natrhajte len mladé lístky, poriadne ich umyte.
Nakrájajte spoločne s pečivom, ktoré vám zostalo kľudne aj z predošlých dní, môže byť aj staršie. Rožky, sendvič, hocičo.
Spoločne vložíme do misky, zmiešame a pridáme ďalšie suroviny.
Nakrájame si slaninu, a cibuľu.
Rozpálime panvicu, stopíme slaninku, pridáme cibuľu, chvíľu pražíme.
Môžeme vytvoriť ešte napríklad takýto "medziprodukt", lebo v tejto chvíli vám určite niekto "vtrhne" do kuchyne.
Teraz už naozaj zmiešame všetko potrebné - pečivo, žihľavu, slaninu s cibuľou, vajíčka.
Premiešame, nech sa suroviny spoja a naložíme do pekáča.
Vložíme do rúry a dáme upiecť.
Už len pokrájame a môžeme papať.
Jesenná alternatíva tohto receptu je hubovník, keď žihľavu nahradím udusenými hríbami.
