Ponúkam polievku - "slepaňu", ako by s bezradným povzdychom skonštatoval môj manžel.
Mäsožravci si pravdepodobne nepochutnajú, ale stále majú možnosť pokračovať druhým chodom, ktorý by to mohol vyriešiť.
Príprava je veľmi jednoduchá a hlavne rýchla. Zeleninu nakrájame, uvaríme, rozmixujeme tyčovým mixérom, dochutíme, prípadne zjemníme šľahačkou, smotanou, alebo len mliekom. Nezahusťujeme múkou ale zemiakmi. Ak zahustím zemiakmi, polievka je jemnejšia, ľahšie sa rozmixuje, bez toho, aby sa niečo pokazilo.
Ešte jedno upozornenie na rozdiel medzi cvikľou a čevenou repou. Repa je viac zemitá a často túto chuť v polievke cítiť, preto viac dolaďujte chute - kombinácia sladké-slané -kyslé / cukor-soľ ocot, med-soľ-citrón ...../ Cvikla je v pohode, má svoju nasladlú chuť a sama o sebe je fajn.
Na prípravu potrebujeme nasledovné suroviny : cvikľu, zemiaky, soľ, čierne mleté korenie, nové korenie - celé, bobkový list, pochúťková smotana - na záver.
Cvikľa - musí byť základnou surovinou, tak ju očistíme a nakrájame.
Pripravíme si aj ostatné ingrediencie.
Vložíme do hrnca, zalejeme horúcou vodou a varíme.
Potom už len rozmixujeme dohladka tyčovým mixérom.
Môžeme zjemniť tým, že do rozmixovanej zmesi vlejeme šľahačkovú smotanu. Potom bude polievka bledo-ružová / mne sa to páči/, ale niekto môže mať pocit, že obeduje jahodovú penu. Treba skúsiť a až potom uvidíte, či si to zopakujete aj druhýkrát.
V tomto prípade som nedokončila šľahačkou, ale do taniera každý dostal lyžičku pochúťkovej smotany a to je tiež veľmi chutné.
Každému, kto dokáže odhodiť predsudky, želám dobrú chuť.
Cvikľa je veľmi dobrá, chutná a zdravá zelenina. Trošku máme smolu, že si ju zvykneme spájať so stravovaním v niekdajších školských jedálňach a pokiaľ nad vami stála učiteľka a nasilu ste ju museli zjesť, lebo inak ste sa nemohli ísť hrať, tak verím tomu, že si neurobíte ani túto polievku. Ale to je už každého voľba.
