Už to pre mňa nemá také čaro. Milujem prechádzky po lese za slnečného svitu, brodiť sa v "šušťavom" lístí, pozerať cez záplavu žltých a oranžových listov do oblohy.
Vlastne, keď sa ide na huby, treba pozerať hlavne pod nohy. A tiež by bolo dobré, ak by trošku popršalo, lenže presne to sa teraz stalo, a preto sa môžeme ešte chvíľku vytešovať.
Myslím, že ma vyprovokovali chlapci zo Záhoria, ktorým ich hubárske zážitky zverejnené na youtube môžeme len závidieť. Lenže nie je to úplne márne ani u nás na severe. Určite nemáme toľko krásnych hríbov, ako oni, ale naša prechádzka lesom je tiež veľmi zaujímavá. Veď posúďte....
Na príklad - takáto plávka fialová. Veď ak z nej uvaríte polievku svojmu manželovi, / ak to prežije /, tak vás bude do konca života na rukách nosiť.
Toto už je viac lákavé, netreba vysvetľovať.
Hríb zrnitohlúbikový - veľmi chutná huba. Aromatickejšia a použiteľnejšia, ako predošlý dubák. A tu sme skončili, pokiaľ ide o jedlé huby.
Les nás prekvapil krásnymi drevokazkami. Rôznorodosť ma potešila. Až do takej miery, že na hríby som veľmi rýchlo zabudla a prestali ma zaujímať.
Takže doba je priaznivá, treba ešte trošku šťastie vyskúšať.
