Čím neprehľadnejšie, tým lepšie, treba urobiť chaos, všetko spochybniť, jednoduché veci urobiť zložitými, až potom to má ten správny adrenalín. Ale poďme radšej rovno ku zlátanine.
Nie každému sa patchworkové výrobky páčia. Keď som vymrznutému kamarátovi prehodila cez ramená patchworkovú deku, zdesene hovorí : " To si kde zobrala? Veď je to ako z hrabáku." Musela som sa od srdca zasmiať, je prostoreký a prvý dojem dal hneď najavo. Ale paradoxne, pri odchode si ju chcel odniesť domov. Veľa takých som už rozdala.
Patchwork je vraj záležitosťou žien amerických osadníkov, ale ja si aj tak myslím, že je to celosvetová záležitosť, lebo všade žijú ženy, ktoré sa nedokážu rozlúčiť s nejakým obnoseným kúskom odevu. A tým, že si jeho časť zrecyklujú do nového výrobku sa nielen správajú ekonomicky, ale majú z toho aj radosť.
Poznáte ten pocit, keď si hovoríte, schudnem, odložím si, ešte to ponosím. Nuž, potom sa stane len to, že nostalgicky opatrujete kúsky ošatenia, ktoré bohužiaľ už nikdy neoblečiete. A skrine predsa tiež musia dýchať.
Práve teraz je správny čas venovať sa tejto mojej záľube, keď klienti majú podané všetky výkazy a priznania, keď máme vyriešené všetky "podnikateľské" problémy, keď je domácnosť uprataná, najedená, keď všetkým členom rodiny, vrátane babky, manžela a psa som splnila všetko, čo som im na očiach videla, môžem ísť na to. Že takýchto chvíľ je naozaj málo, môžete si byť istí. O to viac si ten čas užívam. To je moja trinásta komnata, moja sloboda, môj svet, v ktorom nie sú pravidlá, obmedzenia, kde robíte len to, čo cítite a viete, že to tak chcete. Navyše výsledkom toho snaženia je originálny výrobok, ktorý nemá nikde na svete dvojníka.
Ja a nožnice sme kamarátmi od detstva. Keď chceli mať rodičia pokoj, stačilo mi dať nožnice a boli bez starostí. Trvalo to asi do momentu, pokiaľ som moju milovanú sestru neostrihala tak, že to vyriešil až dedov strihač na vlasy, pekne na kožu. Obe nás ostrihal na chalanov, sestru preto, lebo to inak nešlo a mňa za trest. Od tej chvíle nebol problém s vrkočmi, chvostíkmi, ani so sponkami a na chvíľu sa tatkovi splnil sen o synoch.
Ale dosť spomienok, poďme do súčasnosti.
Na začiatok toho, aby niečo vzniklo, je potrebné získať materiál. Treba urobiť hľbkové upratovanie a je po probléme. Určite doma nájdete to, čo potrebujete. Nastriháte na štvorčeky ešte zachované kúsky oblečenia. Čo je vyšúchané, znehodnotené, vyblednuté od slnka, ide preč, lebo keď sa už s niečim vytrápite, bola by škoda, ak by výrobok stratil životnosť len pre to, že máte zlý materiál.
Mladé mamičky ocenia zavinovačky a dečky. Tu treba vybrať oveľa jemnejší, mäkučký materiál, hlavne čistú bavlnu, nech je bábätku príjemne.
Najviac sa zabavíte ak robíte veľké prehozy, deky. Každé moje dieťa, keď odchádzalo na internát si jednu takú odnieslo. Boli to deky "cestovateľky", ktoré spávali v telocvičniach a v rôznych cudzích posteliach. Myslím, že by vedeli rozprávať, ale všetci sme raz boli mladí, tak vieme o čom to je. A kto nevie, nech príde, pokecáme....
Na to, aby sa človek aspoň doma cítil príjemne stačí naozaj málo. Za našich čias stačilo uvariť horúci čaj, alebo jednoduchú polievku, sedeli sme v kuchyni a zhovárali sme sa, priestor sme si zútulnili tým, čo sme mali, alebo si vedeli vyrobiť a bolo nám fajn.
Dnešný bytový dizajn už pre mňa nie je. Neosobný rozľahlý prázdny priestor v sivých farbách občas príde upratať nejaká stará pani, rodina sa narýchlo napapá v "reštike", lebo nie je čas variť, všetci na sociálnych sieťach prilepení riešia nezmysly, lajky, vyjadrujú sa k veciam, ktorým aj tak nemôžu rozumieť, prahnú po "statusoch" tých, čo by nám život mali zjednodušovať, ale v konečnom dôsledku robia svojim správaním a dristami na sociálnych sieťach presný opak.
