Sociálna inklúzia - múdro povedané - začlenenie znevýhodnených do aktívneho spoločenského života a podpora rovnosti príležitosti.
Povedané realitou - krátkodobá výpomoc človeku, ktorého život sa obráti naruby, lebo jeho najbližší potrebuje pomoc. A to nie každého. Len toho, kto má šťastie, že pozná niekoho v neziskovke, alebo podobných organizáciách, ktoré sú schopné uchádzať sa o čerpanie eurofondov na tento účel.
Spôsob - urobia z vás opatrovateľa formou zamestnanca. Budete sa 8 hodín denne venovať svojmu chorému príbuznému, potom máte fajront. Opatrovaný si potom už sám zoberie lieky, pohár vody, alebo sa prebalí.
Ale vy len získate. Sú za vás urobené odvody do poisťovní, táto doba sa vám počíta do dôchodku ako odpracovaná, dokonca si môžete vyčerpať dovolenku - príde vás domov zastúpiť iný kolega, ktorý si odskočí od svojho chorého. Dokonca dostanete stravný lístok. Na papieri musí všetko sedieť, lebo úradníci si to prídu každý mesiac skontrolovať.
Vy im potom za celý tento cirkus "dobrovoľne" darujete časť svojej minimálnej mzdy /vraj len 120 €/. Ale stále ste na tom lepšie ako človek, ktorý čerpá klasický opatrovateľský príspevok z UPSVaR. Keďže chudoba na cti netratí, neodsudzujem ani jedného človeka, ktorý tento "chorý" systém využije, lebo nič lepšie tu nemáme.
Miesto toho, aby sa peniaze z EU celoplošne použili na budovanie takého sociálneho systému, v ktorom by človek, ktorý celý život odvádzal peniaze do tohto štátu, dostal tomu zodpovedajúcu starostlivosť, využívame túto hodenú rukavicu od únie na uspokojenie individuálnych záujmov niektorých vychytralcov, ktorí sa dokážu povenovať byrokracii a využiť to vo svoj prospech. To, že je to postavené na nešťastí a trápení iného človeka nikomu neprekáža.
Rozumiem, že moja irónia nie je na mieste, ide naozaj o vážne veci, ale pramení z bezradnosti a zo zlosti. Každý to pocíti až vtedy, keď sa ho to začne týkať osobne. Pokiaľ sme mladí, zdraví, rodičia fungujú, je dobre. Ale nebude tak stále a nie každý má to šťastie, že zomrie hneď na prvý šup, na milosrdný infarkt. Jednoducho stárneme a potom narazíme na toto.
A teraz druhá odvrátená strana záležitosti. V novembri prameň vyschol a pokiaľ sa po novom roku obnoví čerpanie eurofondu na tento účel, tak všetci opatrovatelia museli ukončiť pracovný pomer. Žiadna agentúra, ani neziskovka vás predsa nebude platiť zo svojho, hoci nezištne z vás urobila opatrovateľa, lebo jej záleží na tých, ktorí pomoc potrebujú.
Logický dôsledok - malo by sa to odraziť na zvýšení našej nezamestnanosti. Takých ľudí je viac ako by ste predpokladali. Lenže realita? Nezamestnanosť napriek všetkému zázračne klesá. Osemdesiat percent týchto akože nádejných nezamestnaných skončilo na PN - ke. V ochrannej lehote po ukončení pracovného pomeru, ak to stihli, poradili im priamo v agentúre. Obyčajného človeka neznalého spletitých zákonov by to ani nenapadlo. Takže do škatuľky "nezamestnaní" sa vôbec nedostali.
Na záver nás čaká už len radostná záležitosť - keď sa po novom roku kohútik opäť otvorí. Ako šibnutím čarovného prútika napriek tomu, že sezónne práce skončili a bude zima, nezamestnanosť nám opäť klesne, lebo eurofondových opatrovateľov znovu zamestnáme. Sorry, presunú sa zo škatuľky "chorý opatrujúci chorého" do škatuľky "zamestnanec".
