V mládeži je potenciál našej krajiny. Mali by sme si uvedomiť, že fakľu budúcnosti Slovenska ponesie práve mládež, ktorá teraz sedí v školských laviciach alebo sa hrá na detských ihriskách. Veď kto iný, ako pravé oni môžu posunúť spoločnosť dopredu.
Všetci poznáme rozprávku Soľ nad zlato, ako by sme definovali pracú s našou „soľou“? Ľudia, ktorí sa podieľajú na práci s mládežou zadefinovali túto činnosť takto:
Práca s mládežou je cieľavedomá činnosť, ktorá reaguje na potreby (vychádza z meniacich sa potrieb) mladých ľudí a vedie k pozitívnemu rozvoju ich osobnosti najmä zručnosti, ktoré sú žiaduce súčasnou spoločnosťou. Jej úlohou je prispievať k zrelosti, nachádzaniu životného smerovania a sebapoznania jednotlivca aj skupiny. Realizujú ju pracovníci profesionálne pripravovaní na túto činnosť.
Aj ja som sa zúčastnil dvoch stretnutí k tvorbe národnej Koncepcie rozvoja práce s mládežou v horizonte 2015-2021. Kvalita práce s mládežou má viacero slabých stránok, ktoré bude riešiť.
Je nevyhnutné zmeniť postoj spoločnosti k mládeži. Najskôr zistime o čo majú záujem a podľa toho vytvoríme plán. Nemôžeme sa prispôsobiť myšlienkam, či návrhom „nejakého človeka“ od stola.
Neustále meniace sa trendy. Niektoré programy sú nemenné už niekoľko rokov. Flexibilita sa vytratila zo sektora a nespĺňa požiadavky trhu. Politické priority sa musia zamerať aj na zamestnanosť mladých práve na prácu s mládežou.
Ľudský potenciál, ako napríklad dobrovoľníci, sa nedokážu uplatniť a preto odídu inam, do sektoru ktorý ich dokáže adekvátne ohodnotiť napriek tomu, že ich záujem a vzdelanie je zamerané na úplne iné odvetvie v ktorom sa dokážu zamestnať a takýmto spôsobom uživiť svoje rodiny.
Väčšine organizácií chýba moderná metodika práce s touto cieľovou skupinou. Ak chceme, aby sa spoločnosť poučila a pohla sa vpred musíme merať a vyhodnocovať výsledky práce s mládežou.
Centrá voľného času (CVČ) sa sústreďujú hlavne na pracú s populáciou do 15 roku života. Je dotovaná ich pravidelná činnosť (krúžky). Avšak, ak napríklad pracovníci CVČ chcú zorganizovať jednorazovú akciu, potykajú sa zakaždým s problémom financovania.
Samosprávy poznajú najlepšie potreby miestnej mládeže, a preto podnety by mali posunúť ďalej, aby sa premietli v blízkej budúcnosti do praxe.
V neposlednom rade je to udržateľnosť. Dlhodobá udržateľnosť koncepcie je dôležitá a nesmie sa prispôsobovať podľa aktuálnej politickej situácie. Musíme dbať na výchovu, vzdelanie a celkový rozvoj našich detí a mládeže. Oni sú predsa naša budúcnosť.
Ak ich nepodporíme, Slovenská spoločnosť sa bude uberať z roka na rok horšou cestou. „Ak má Slovensko prežiť a rásť, je povinnosťou nás všetkých investovať energiu do našej budúcnosti, číže do našich deti a mládeže.
