Veľmi často cestujem na trase Žilina – Martin. Veľmi často stojím v zápchach pod Strečnom a veľmi často si kladiem otázku, prečo ešte stále? Prečo ešte stále nemôžem prejsť cez tunel Višňové – Dubná skala, na ktorom sa začalo oficiálne pracovať už v minulom storočí. Áno, čítate dobre. V roku 1998 začali hĺbiť prvú prieskumnú štôlňu. Samozrejme za účasti vtedajšieho premiéra Mečiara. Sedemnásť rokov od začatia prác a stále nie je tunel prejazdný aspoň v polovičnom profile. Samozrejme, nastali aj objektívne príčiny predĺženia prác, mnohé geologické poruchy, či priesaky vody. 24. augusta 2002 sa konečne podarilo preraziť štôlňu. A to len na to, aby bola výstavba odložená na rok 2003 a následne na rok 2007.
16.októbra 2009 sa opäť klepkalo po základnom kameni a rozbehla sa výstavba. Tento krát za účasti premiéra Fica, ako súčasť prvého balíka tzv. PPP-projektov. To by ale bolo príliš jednoduché. A tak v roku 2010 vtedajší minister dopravy Ján Figeľ celé PPP-projekty zrušil a aj tento diaľničný úsek sa musel vysúťažiť nanovo. Nechcem riešiť, či sú, alebo nie sú PPP-projekty výhodné. Občanom je v podstate jedno odkiaľ sa diaľnica zaplatí, pokiaľ je to racionálne, výhodné a bez korupčných škandálov, či nevyplatených subdodávateľov. Občania potrebujú rýchle a bezpečné cesty, nie stáť v kolóne pod bralom, ktoré sa môže každú chvíľu zrútiť.
Ale späť k tunelu. Po opätovnom výberovom konaní, ktoré sa naťahovalo až do roku 2014 sa v júni 2014 začalo s výstavbou samotného tunela poklepaním základného kameňa v meste Žilina. Aj vy sa už v tých základných kameňoch začínate strácať?
Čiže, keď to zhrniem, tak máme tri základné kamene, niekoľko návštev ministrov a predsedov vlád, dve výberové konania. Čo mi však najviac vo výpočte toho čo máme chýba je tunel. Ten stále nemáme.
A tu už vážne končí sranda. Cesta I/18 popod Strečnom je dennodenne preťažovaná. Nehodovosť na tomto úseku je vysoká. Ak sa nedajbože naozaj stane to, že hradné bralo sa zosunie, alebo bude musieť byť odstrelené, neviem si predstaviť čo sa bude diať na alternatívnych trasách, napríklad v Terchovej.
Ťažko je niekomu vyčítať, že sa vo veci nekoná. Pretože sa koná. Či už vo veci výstavby tunela, alebo vo veci geologicky porušeného brala. Problém je, ako sa koná. Riešenie sa navzdory upozorneniam a viacerým prieskumom odkladalo, až ho nebolo možné odložiť. Štát nielen tu potvrdzuje, že jeho systém je nastavený neflexibilne. Nedokážeme pružne reagovať na potreby občanov a tak, keď sa už čosi konečne rozbehne ide to príliš pomaly. Myslím si, že je najvyšší čas pomastiť prevody, nie vrecká a skutočne promptne a prioritne riešiť potreby občanov, firiem, živnostníkov, rodín...
Ako sa vraví, čo môžeš urobiť dnes, odlož na pozajtra a máš dva dni voľno. Toto musí skončiť. Tak ako každý z nás si musí odpracovať svoje, rovnako aj štát musí skončiť obednú pauzu a začať „makať“.
