...Aj teraz, úplne náhodou, mi udrela do nosa taká zvláštna vôňa, niekomu nič nehovoriaca... niekomu možno pripomínajúca trochu aj smrad... ale mne predsa len vôňu, vôňu plnú tajomstva, pripomínajúcu mi trochu detstvo a spomienku na babky - vôňa naftalínu...babka, vlastne babky jej mali plné skrine...
Všetko prádlo voňalo naftalínom, cítim tie vône "duchien" dodnes...
V detstve to ale bolo ináč...nebola to vôňa...možno to bol skôr smrad, alebo skôr ťažký vzduch či niečo podobné... ale to je len ten detský pohľad. Čo by som dnes dal za to, aby sa vôňa naftalínu, alebo aj smrad, ak chcete, vrátil do života... No nie sám o sebe ako taký, ale aj s babkami, spolu s ich buchtami a koláčmi, ich zvláštnym, ale pre mňa pekným rozprávaním, ktoré ma očarováva ešte aj pri spomienke na ne...ich radami a príkazmi, ktoré som v detstve určite nevedel oceniť a doceniť a možno mi aj liezli na "nervy"...
Viem, že sa to nedá... no mne zasa nedalo, aby som sa s vami nepodelil... keď už nie s tými koláčmi a buchtami, aspoň s touto spomienkou na moju babku...vlastne babky dve...Už som raz niekde napísal, že obe boli z jednej dediny, vlastne boli "náprotivné" susedy.../neviem, či je to slovo správne.../skrátka bývali oproti sebe...a ešte aj ten naftalín sa týkal jednej aj druhej, takisto aj tie buchty - volali sme ich kajzerky...
Aj vy si zaspomínajte na tie svoje... naše babky si to určite zaslúžia...nie iba raz do roka na cintorínoch - na Pamiatku zosnulých...ale stále...akoby boli s nami...
Príjemné spomínanie...lebo spomínanie na babky ani iné nemôže byť...
