Po ceste smerom na Modru nebolo zatiaľ vidieť žiadne vyčíňanie vody, iba ak nerátam nonovzniknuté jazerá na poliach pred Modrou a vytekajúci potôčik vody z hôr a vinohradov až na cestu pri benzínovej pumpe. No v meste už pútali pozornosť vrecia naplnené pieskom, tvoriacich zábranu valiacej sa vode a množstvo nánosu na ceste a okolí...
Viac bolo vidieť hore tzv. modranským vŕškom, kde cestu sem-tam prelievala voda z mohutného potoka, naplneného vodou až po okraj, blato a kamenie, čo voda valila pred sebou a hotové jarky, lemujúce cestu po stranách čo silný prúd vody vytvoril...
Horší pohľad sa naskytol všetkým prechádzajúcim cez Častú - množstvo blata, kamenia a nánosu všeličoho možného, čo voda strhla vo svojej sile so sebou. Bola to "len" voda z topiaceho sa snehu a padajúceho dažďa, čo zanechala za svojim vyčíňaním hotovú spúšť. Veľa vody, obrovská sila nespútanejvody... Staré koryto potoka nevydržalo ten veľký nápor, a tak si valiaca sa voda vymyslela novú trasu svojho putovania - cez polia a záhrady, dvory domov. Nič a nikto jej v tom nemohol zabrániť...
Ničila a zničila všetko, čo jej stálo v ceste, zobrala tohtoročnú úrodu zo záhrad, podmočila domy, zatopila pivnice, zaliala dvory...Nahradila hrajúce sa deti po dvoroch, hučiac a skackajúc po kameňoch, berúc so sebou všetko sa valila do nížin, na roviny, tlačiac do očí postihnutých slzy a do tvárí smútok...Veľa smútku...
Aj toto bol moment z tohtoročnej neskorej jari, keďsa topia snehy a ľady , ktorých bolo tohto roku neúrekom...Nehovoriac o zvýšených hladinách našich riek, riečok a potokov, zatápajúc polia a domy, vháňajúc do tvárí postihnutých len bolesť, smútok a pocity nešťastia...
Tých ľudí mi je úprimne ľúto...
