Každý nás chváli...je nám zle ???...alebo ružové okuliare...

...Doma máme nové fabriky skoro svetových mien...ak nie hotové, aspoň rozostavané...veľké priemyselné parky...stavby a domy, aké si len vieme a dokážeme predstaviť...autá na cestách všetkých možných aj nemožných značiek v množstve o akom sa nám ani nesnívalo...príjmy niektorých čo by im aj za hranicami mohli závidieť...
Cestujeme do destinácií celého dovolenkového sveta...mnohí z nás cestujú za prácou, lebo tá doma ich neuživí...
Skrátka štatisticky je nám sveta žiť... keby...
Keby sme si nedali dolu ružové okuliare...keby sme sa nemuseli pozerať na svet každý deň bez týchto ružových okuliarov, len tak ...svojimi očami...
potom by sme uvideli aj iné veci...že nie každý býva vo vlastnom superdome...že nie každý sa vozí v drahom super voze, nie každý robí v super fabrike a nie každý má super príjem, ktorý by mu závideli aj tam vonku... a že nemáme toľko spokojných starých ľudí užívajúcich si zaslúžený dôchodok ako vonku...
aj keď idú volby...
To máme všetci štrajkovať, ako lekári?...môžeme si vlastne dovoliť všetci štrajkovať naozaj??? máme meniť vládu každý polrok, lebo tá ďalšia nám sľúbi, že bude lepšie?...
Alebo nám zostáva jedine odísť - robiť na iných - pre seba zarobiť a tváriť sa spokojne....
A čo tu...doma...posledný zhasne svetlo a budeto všetko vyriešené...
Čo nás vlastne stále drží pri živote v pokore a pre väčšinu aj na Slovensku ???...Vari je to tá historikmi možno a spisovateľmi a básnikmi určite ospevovaná láska k "rodnej hrudi - dedovizeň"...a či čo ...
Alebo čo to vlasne je ???
Priznám sa, ja neviem, iba trošku tuším....len či tuším správne...