Naschváľ nebudem menovať názov nákupného centra, nebudem mu robiť reklamného agenta a ani to v tomto prípade vôbec nie je dôležité a podstatné...
Chodením medzi regálmi s tovarom som si už veľakrát všimol, že ho dopľňajú hlavne ženy, za pultami zasa ženy, či už mladé, alebo staršie. Dlhé hodiny stáť a obsluhovať vždy nespokojných zákazníkov... Nemať čas pomaly ísť ani na kávu, či W.C. A to byť ešte milá a úctivá k zákazníkovi - ten má totiž vždy pravdu...
Nikto z nás sa nezamýšľa, že aj oni majú svoje starosti, svoje trápenia - my chceme len svoje...
Pomaly som naplnil košík a postavil sa do rady pred pokladňou, lebo ako ináč, z množstva pokladní bolo v prevádzke len pár... A kto si to nakoniec odnesie? Zasa ženy - pokladníčky, ktoré za to naozaj nemôžu - veď od toho je platený "manager obchodu" alebo niekto iný, kto je poverený riadením chodu predajne. Ale nadávame im, pokladníčkam, miesto toho, aby sme ich nechali pracovať bez stresu a nervozity, veď oni robia s peniazmi a ak pokladňa nejaký kód zle, nesprávne prečíta, oni za to nemôžu, aj za to sú zodpovední iní - na nich sa sťažujme...
Počas státia pred pokladňou som si skúsil predstaviť - seba za pokladňou, seba za pultom, seba v obchode.... Skúste to aj vy niekedy...
Len dodávam, že ani ja, ani moja žena, v obchode nepracujeme, ani sme nepracovali ... Ani nechcem robiť reklamu obchodu.... Chodíme len nakupovať...
