Prvý bicykel. Kým som dostal, mali sme s bratom len staršie "rodičovské"- mamin-dámsky turista, alebo podobne sa volal, a tatov pánsky - taký starý, s rúrou, ani názov a farbu už pomaly nemal....My sme hovorili tatov a mamin bicykel.
A potom to zrazu prišlo. Bolo to niekedy okolo roku 1967, tuším koniec školského roku, každý chalan v našom veku chcel mať "Esku", alebo "Favorita" ...Chcel,mohol chcieť...ale bol to nedostatkový tovar a vždy prišlo len pár kusov, ktoré sa hneď rozpredali, a "známi" v obchode nerobili...
Naši sa museli rozhodnúť - buď sovietska "Ukrajina", alebo nemecký "Diamant". Vzhľadom na náš vek a odporúčanie ( váha bicyklov bola neporovnateľná )...nebola to Eska ani Favorit - vyhral Diamant.
Tak sme sa stali "majiteľmi" nových bicyklov - značky Diamant - nemeckej výroby, ale z NDR. Šťastní aj smutní dokopy, lebo Eska to nebola, ale lepší Diamant v rukách, ako Eska u niekoho iného...Dokonca sme si ich s pomocou otca upravili a časom by som môj bicykel nemenil za nič na svete...Zažil som s ním krásne chvíle na výletoch k Dunaju, kam nás otec brával, kým mama doma varila obed...
Aj mi vydržal dlho, tuším až niekedy na strednej škole som ho "výhodne" predal...Niekedy aj banujem, lebo na malej skladacej Eske sa človek našliape ako "kôň"...To radšej prejdem pešo.
Doba sa zmenila. Dnešné deti takéto starosti nemajú, ich rodičia majú na výber horské bicykle od výmyslu sveta... ale ja by som s nimi nemenil...Diamant je diamant...a diamant v hrudi nezhnije...
Andrej Sládkovič mi to dúfam prepáči....
