Manželka, čo mu akoby z oka vypadla zdatne sekundovala.
Pripomenuli mi rodinku hobitov. Nemohol som sa ubrániť úsmevu, hoci som sa snažil rozlepiť viečka a čo najbezbolestnejšie a najrýchlejšie sa prebrať. Ešte dychčali od vianočného darčekového šialenstva, ktoré ma, na počudovanie, celkom míňalo.
„Je to Stephanie Meyerová a jej Twilight sága, pane, a je za vami. Tie veľké, čierne hrubospisy od Tatranu.“
„Oh, ďakujem.“
„Darček pre dcéru?“
„Keby pre jednu, ale pre tri!“ povzdychol si.
„Bude to šestnásť pade za jednu.“
„Ďakujeme. Pekné sviatky.“ rozlúčili sa.
Ja som sa s predmetom moderného kultu zoznámil úplne inak - na balkóne koncom leta pri ovocných zákuskoch. Nebol to zlý príbeh. Chytľavý, aj keď Bella mi prišla na svoj vek odťažitá a studená ako psí ňufák. Červenám sa, aj ja sa trošku veziem na tej vlne. Trošku. Soundtracky k obom filmom sú fantastické, pravda, závisí to od osobného vkusu.
Kirsten Stewart hrala ešte mladšia a neznámejšia v „Do divočiny“, kde bola sladká, ale nevýrazná.
Priemer; to je isté ako že muži si lízanky u žien asociujú s orálnym sexom.
Aj tak to je tak, ako to je:
Posadnutosť. Plagáty, tričká, cédečka, filmy, DVD, autogramiády, rubriky v Brave hneď vedľa „Prvýkrát“.
Keby Dracula vedel, že jeho prapraprapraprapotomok sa bude trblietať ako diskoguľa, nechal by si ten kolík vraziť od kohokoľvek kamkoľvek, len aby mal pokoj.
Opúšťam aristokratických, vznešených upírov Anne Riceovej. Lestata, Armanda, Claudiu, Bélu Lugosiho, Maxa Schrecka.
Aj Carmillu.
Ešte raz zdôrazňujem: Stephanie, nie je to naozaj tvoja vina.
Chcem byť in.
A budem: vytiahnem zo skrine Donatellovo bo, Leonardovu katanu, Michelangelove nunčaky a Rafaelove dýky sai.
To tie bandy šestnástok určite zloží.
