Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ľuboš Rusnák

Ľuboš Rusnák

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mierne naivný, podľa možností ešte stále detský (dospelý).Naozaj. Zoznam autorových rubrík:  In VivoTo ostatné

In Vivo

Jasno, miestami falošne

Ľuboš Rusnák

Jasno, miestami falošne

V podniku pološero, vonku sa rozťahovala tma ako oteplený prízrak. Dym sa dal krájať mačetou, ale už nevadil, zvyknete si, ak sedíte dostatočne dlho a veľmi sa nehýbete. Nedeľa, tichá nedeľa na gauči bez počítača, telky a mobilu skončila takto nevinne. Pohár, umelý úsmev, jeden ako druhý. K stolu prikročil chlap. Mal dosť, páchol capinou a čímsi ostrým, myslím, že borovičkou. Nerozumel som mu; brblal dosť nezreteľne. Spod prepoteného tielka takmer hmatateľne stúpalo alkoholové sebavedomie. Hrubým odhadom mal tak o desať rokov a dvadsať kíl viac než ja.

  • 1. máj 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 795x
  • 1
Plyšáky, anjeli strážni a jar

Ľuboš Rusnák

Plyšáky, anjeli strážni a jar

Slnko pomaly vyliezalo spod mračien a Petržalke už nevládlo hokejové šialenstvo, ale psie pozdravy, čo sa na trávnikoch nakopili cez zimu. (Prepáčte, chlapci. Nebolo tej sily, ktorá by ma prinútila vstať, keď som mal spať pred robotou. Ani za celý národ.) Vytiahol som staré slnečné okuliare a šiel sa presvedčiť, či sa jar unúvala dôjsť až k nám. Došla, pokrívala, videla tú špinu, opila sa s bezdomovcami, zaspala pod mostom.

  • 2. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 913x
  • 0
Som sivý... a vy?

Ľuboš Rusnák

Som sivý... a vy?

Posledné dni sa hmla len tak prevaľuje zboka nabok, ako ja. Nalezie všade: pod bundy, svetre, vetrovky, hlasy, nálady. Sivá, aspoň sa tak zdá, neutrálna, ale sama sebou. Napchala sa mi i do hrdla a nechala malú pamiatku, ktorú som musel vyležať, no prebehlo to relatívne rýchlo. Ľudia sa ňou predierajú každý po svojom; jeden pomaly, tamtá školáčka s cigaretou ešte pomalšie. Finančný poradca drmolí do telefónu a stiera z kufríka kvapky rosy. Mladá mama vetrá periny. Kričí na manžela, nech doriti už konečne odloží tú hlúpu vŕtačku, že má po celom byte prach z omietky.

  • 18. feb 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 229x
  • 8
Stopnite chlapa, pustite babu

Ľuboš Rusnák

Stopnite chlapa, pustite babu

Onehdá, blahej pamäti to dni, keď ešte banskobystrický internát fungoval normálne a fakulta, ktorej som absolventom, vlastné meno mala, došli mi, ako sa na správneho študenta patrí, peniaze. Ani pavučiny sa v tej rozodratej veci s dokladmi nechceli usadiť. Kamarát, čo bol za každú mysliteľnú hlúposť všetkými desiatimi vymyslel, ako precestujeme tých pár stoviek kilometrov, čo nás delili od domova, teda práčky, niekoľkých štuchancov a pol kila kuracích rezňov. Stopom. Už vtedy som to nepokladal za najlepší  nápad (nemám rád narušenia vlastného priestoru a vytvorených stereotypov. Nemám.).

  • 7. feb 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 371x
  • 48
Kto nie je náš, z kola von!

Ľuboš Rusnák

Kto nie je náš, z kola von!

Stál som v rade na pošte pred povinnou žltou čiarou, v ruke šek za elektrinu trasúci sa na zaplatenie. Bolo päť poobede, stmievalo sa celkom rýchlo, vonku ktosi hulákal pijanskú odrhovačku. Cez posuvné dvere vošla malinká, zhrbená staršia pani o paličke.

  • 1. feb 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 390x
  • 4
Hľadá sa: Charakter

Ľuboš Rusnák

Hľadá sa: Charakter

V City Centre sú svetlá rovnako ostré a umelé, či je noc, alebo deň. Násilím som sa prepínal do ako-tak aktívneho režimu na svojej obľúbenej lavičke na poschodí oproti predajni snowboardového oblečenia, keď mi zrak zahmlený zobúdzaním upútali dve veci.

  • 18. jan 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 341x
  • 6
A tak sa láme

Ľuboš Rusnák

A tak sa láme

Niekto sa ma včera v internetovej diskusii spýtal, ako súvisí láska s osudom. Neviem si vybaviť odpoveď celkom presne, ale nasledovala celá kopa asociácií, ktorá ma doviedla až na úplný začiatok. Dlhodobá pamäť už mi neslúži tak, ako kedysi, pripomína skôr ementál obhryzkávaný laboratórnymi myškami, no na tú PRVÚ si však spomínam takmer presne.

  • 16. jan 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 906x
  • 8
O minciach a ľuďoch

Ľuboš Rusnák

O minciach a ľuďoch

Snežilo. Dokonca aj vo všadeprítomnom smogu to zanechalo akýsi dojem čerstvosti a chladu. Nič na tom nezmenil ani fakt, že som sa to dozvedel okienkom v preplnenom autobuse, čo smeroval ktovie kam: orientačný zmysel si vzal dovolenku bez môjho vedomia a šiel si užiť teplo niekam do trópov. (Inak povedané, zasa som zle nastúpil).

  • 13. jan 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 937x
  • 0
Jedna ruka stačí

Ľuboš Rusnák

Jedna ruka stačí

„Mamiiiiiiii, ten pán má deravé topáááánkyyy!“ pozreli na mňa spod pestrofarebnej, obrovskej vlnenej čiapky oči tej najmodrejšej modrej farby, akú som kedy videl. „Áno, mám,“ povedal som a zasmial sa, „dokonca aj pískajú, vidíš?“ Zavrtel som prstami a moje kožené reebooky, čo sa nezniesli s práčkou, na snehu zavŕzgali. Malé dievčatko sa zasmialo tiež a postrčilo si čiapku z čela.

  • 9. jan 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 060x
  • 10
Nie, Stephanie, ty za to, samozrejme, nemôžeš...

Ľuboš Rusnák

Nie, Stephanie, ty za to, samozrejme, nemôžeš...

„Prosím Vás...“ „Môžem sa niekoho spýtať na konkrétnu knihu?“ „Áno, mňa. Nech sa páči.“ ukázal som hrdo visačku. Pomenší, žoviálny pán s plešinkou, dvadsiatimi vrstvami oblečenia, okuliarmi a malými, šibalskými očkami zašmátral po peňaženke a vytiahol žltý papierik. Ten neveľký, lepkavý, čo ho ním majú zábudliví ako ja oblepené celé stoly, rámy monitorov, podstavce lámp a dvere chladničiek. „Máte TVI...LI...T?“ slabikoval.

  • 27. dec 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 506x
  • 2
Štedrý beh

Ľuboš Rusnák

Štedrý beh

V práci som mal blázinec. Ako Cyril a Metod som rozdal a zvestoval kultúru polovici Bratislavy - pol tony Dominika Dána, starých Steeloviek, kuchárok a príručiek na opravu Fabií. Necítil som sa práve najlepšie, tak mi šéf strčil do ruky TheraFlu a poslal ma domov. Domov.

  • 24. dec 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 868x
  • 0
Donna Karan a bratislavská MHD

Ľuboš Rusnák

Donna Karan a bratislavská MHD

Vracal som sa domov z práce - PantaRhei, Polus. Neskoro v noci. Nie je podstatné, akým autobusom, jednoducho tým, čo vždy. Jemne mrholilo, zima ako na ruskom fronte. Pestrá zmes to veru bola: pripití študenti, pracanti a pracantky, noční skalní štamgasti z blízkych pajzlov. Pospával som pri okne oproti dverám, ale prebralo ma čosi neskutočného: známa intenzívna, líškavá vôňa.

  • 21. dec 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 118x
  • 14
Náhrdelník strieborného Pola

Ľuboš Rusnák

Náhrdelník strieborného Pola

Nenarodil som sa ako jeden z najzručnejších, to treba otvorene priznať. Nech som sa tomu doteraz akokoľvek vyhýbal, neubránil som sa a vzhľadom na potrebu - nie, povedzme, že momentálnu nutnosť - som si začal robiť vodičák. Auto - strieborné Polo; inštruktor - na infarkt (zo mňa).

  • 20. dec 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 546x
  • 2
Skryť Zatvoriť reklamu