No dobre. Povedalo sa, zbalilo, na šťastlivú cestu do oboch nôh popilo. Vyrazilo. Zastavilo sa ešte na ochranné pivo. (Zlí duchovia, veď tých poznáte.)
Zosobnený entuziazmus a polorozmazaná radosť nás dostala až na hlavnú cestu na Brezno. A koniec.
Obrovské ruksaky medzi kolenami, schúlili sme sa pod nejakú benzínku. V momente sa zatiahlo a pánbožko rozhodol, že sa na nás pokojne vy...(bodne). Moklo a moklo. Kvapky, mláky, potoky.
Obďaleč v relatívnom suchu si zriadila dočasné stanovisko nejaká dievčina. Vedel som to, lebo oblé miesta ani pod pršiplášťom neklamú. Tabuľa, nerozlučný to spoločník stopárov, sa rozpila, stratiac význam ako ja chuť na vychladenú dvanástku. Hmla sa priplazila a chmatla ma za nohy v sandáloch. Brr.
Kamarát neúnavne postával so zdvihnutým palcom a pokúšal sa zachrániť, čo sa dalo. Ani omylom. Zmoknutý a znechutený si odbehol do automatu po kávu, aby ma našiel s otvorenými ústami civieť na klzkú cestu. To stvorenie si zhodilo kapucňu, otriaslo vlasmi aby trochu prevlhli, zodvihlo palec a na krajnici v mihu zastal kamión s logom najväčšieho výrobcu čiernych nápojov s bublinkami na Slovensku. Ako zo zlej reklamy. Doriti.
Zafučali brzdy, otvorili sa dvere na kabíne, dievčinka premilená nastúpila a odfrčala za svetlejšími zajtrajškami, nechajúc nás samých sťa vojakov v poli.
A dosť. Chcem byť ženou.
Definitívne.
Zapálil som si na to a vyfúkol prúžok dymu medzi prúdy vody ako obetu.
Zrátal všetky pre a proti.
Vzal do úvahy najlepší možný variant, že by som bol peknou a inteligentnou ženou naraz, kombináciou to v dnešných časoch vskutku nezvyčajnou.
O týždni v sprche vôbec nehovoriac, otvoril by sa mi kontinent netušených slastí. Džínsy, obtiahnuté a zarezávajúce sa do iných miest, ako pánske, no podstatne chúlostivejších na, ako to len povedať, údržbu a servis. Možnosť slobodne pohŕdať Veľkými Pánmi Buranmi, starajúcimi sa do života, písania, myslenia bez toho, aby mali o niečom potuchy. Vonkoncom sa nezaujímať o politické kraviny (Vlado! Jano! Robo! Berte sa od toho koryta konečne, už aj, lebo nedostanete večeru!). Odkopnúť Dobrého a zamilovať sa do Zlého pre pocit, že ho moja snaha dokáže zmeniť. Pretrpieť martýrium depilácie, ale po kúpeli vyžarovať vône mávajúce i Kristom. Nechať si zaplatiť v bare celý večer, povediac potom na rozlúčku len „Ahoj." Báť sa zaspať osamote v dievčenskom pyžame, aby som na druhý deň v kancelárii skusmo zlomil(a) pár ženatých. Na polovicu.
Mať zmysel pre krásu šiat, promenádujúc sa v lete v zavinovačke naostro, lebo na celom Slovensku nemáme metro (a aj preto, lebo by sa mi chcelo). Zmývať zo seba žiadostivé pohľady v každej vani.
Nosiť žiarivé, radostné farby a nenávidieť podprsenky.
Byť obdivovaný(á).
Cítiť inak. Aj to množstvo rol, čo musí priemerná príslušníčka opačného pohlavia zvládnuť, od kuchyne, cez obývačku s deťmi až k posteli.
Chcem byť ženou; bude stačiť tak na mesiac, dva.
Aj tak nás vtedy nik nevzal.
Okolo krásy som ako chlap ani zrušeným Concordom nepreletel, no v tej pľušti by ma zachránili hoci aj dlhšie vlasy.
Dámy, nestrihajte sa, urobte mi radosť.
