Spomienkový optimizmus. Myslel som si, že toto slovné spojenie sa ma netýka. Týka. Presvedčil ma o tom viedenský Dom mora. Náš Jakub mal hádam sedem rokov, keď sme neďaleko Mariahilfestrasse, ako mnohí nadšení Slováci, si šli pozrieť tie obrovské akváriá a kus tropického lesa. Perfektné. Žraloci si tam plávali ako bielučké obláčiky po modrej oblohe, mihli sa drobné a farebné korálové rybičky a celé to bolo super. Spomínam na sklenené trubice, ktoré prechádzali z poschodia na poschodie, na niektorých miestach poslúžili ako madlá na zábradlí, najdôležitejšie bolo, že sa v nich pohybovali mravci z trópov. Fascinujúce. V mojich spomienkach žiaril Dom mora ako Mesiac tesne pred splnom. Spomienkový optimizmus. Za tých asi trinásť rokov, čo sme sa na jeho návštevu opäť vybrali, ho zmodernizovali. Určite z vonkajšej strany. Pribudla veľká presklená fasáda, vyhliadka na streche budovy, expozícia venovaná viedenským flaktürm (flaktürm sú vojenské stavby pôvodne slúžiace protileteckej obrane mesta), výstavná reštaurácia, parádny vstup, milý souvenire shop a ... a asi trochu ubudlo z tých akvárií.
Niečo málo z hlbín histórie organizácie
Haus des Meeres je inštitúcia stará viac ako 60 rokov. Neviem či je to málo, či je to veľa, ale vo Viedni v roku 1957 založili Spoločnosť pre morskú biológiu. Názov jej vydržal do roku 1974, kedy ho členovia spoločnosti zmenili na House of the Sea Vivarium Viena, v roku 2007 na House of the Sea Aqua Terra ZOO a v tom istom roku vznikla aj nezisková organizácia pod názvom Haus des Meeres. Myslím, že tie názvy nie sú pre návštevníka dôležité. Ak nie priamo dôležité, tak zaujímavé je, že pôvodný flaktürm (betónová veža – bunker slúžiaca v 2. sv. vojne na protileteckú ochranu Viedne) prešiel mnohými prestavbami. Posledná skončila v roku 2023. Dnes poskytuje domov 600 druhom zvierat v celkovom počte asi desaťtisíc kusov, teda to aspoň tvrdia informácie o Dome mora na internete.
Na návštevu pod hladinu, od strechy
Šípky v expozícii, mapky, sprievodcovia, všetci vás budú nabádať, aby ste prehliadku začali na prízemí a stúpali a stúpali smerom k streche. Neodporúčam. Nastúpte si na prízemí do výťahu, vyvezte sa, čo najvyššie. Použite schodisko, aby ste sa hneď na úvod dostali na vyhliadkovú terasu umiestnenú na streche objektu a užite si panoramatický výhľad na Viedeň z výšky 35 metrov. Príjemné, inšpirujúce, povznášajúce (najmä ak ste typ, ktorý trpí strachom z výšok). Vyhliadka je lemovaná vysokými a najmä pevnými sklenenými stenami. Občasný závan vetra s návštevníkom môže nepovzbudzujúco zakývať, ale rakúski majstri boli dôkladní a terasa pôsobí ako bezpečná stavba. Za pekného počasia je zo strechy objektu krásny výhľad. Koniec koncov ste takmer v strede Viedne. More a jeho obyvatelia sú pod vašimi nohami a stačí vojsť späť do interiéru a zostupovať dolu po schodoch, užívať si ponuku zvierat a rastlín.
Biotopy, habitaty, a tak trochu aj ochrana prírody naviac
V princípe je to už klasika, prírodopisné expozície sa členia podľa lokalít, ktoré predstavujú. Teda podľa kontinentov. Najvyššie poschodia rozdelenie akceptujú, hoci trochu svojsky. Prezentujú Kongo, Madagaskar, Komodo a Austráliu. So zatvorenými očami by sme mohli povedať, že spoločným menovateľom je Indický oceán. Nebuďme príliš dôslední. K pozeraniu sú tu minimálne dve maškrty a tretia je čistá legenda ostrova/rozprávky Madagaskar. Začnem ňou. Expozícia lemurov. Kráľ Julian z kresleného Madagaskaru, čo tak rád „trsal a trsal“ tu nie je, ale jeho živé predlohy sú rovnako rozkošné. Varany komodské (jedny z mála skutočne jedovatých jašterov, tým chcem povedať, že ich uhryznutie je spojené s expedíciou jedu do otvorenej rany) sú ako výprava do druhohôr. Nenarodili sa na Komode, ale v ZOO Praha. Pôvodne sídlili na nižšom poschodí, ale keď vyrástli a Haus des Meeres prešiel jednou z mnohých prestavieb, sťahovali sa. Rosanna Mangione, ich chovateľka, učila varanov už v mladosti na chôdzu s vôdzkou okolo krku. Plus na cestovanie výťahom. Keď dokončili dnešnú expozíciu na 9. poschodí, varani nastúpili do výťahu a odcestovali do nového domova. Poslední zaujímaví obyvatelia podstrešných priestorov sú Sphyrna zygaena, žralok kladivohlavý. Ten latinský názov si pamätám od mojej puberty. Náš potápačský klub sa volal Sphyrna. Tunajší Kladivouni, ako ich volajú susedia v Čechách, sú mladí dorastenci. Myslím, že keď dorastú na svoju bežnú veľkosť 2,5 metra, budú sa sťahovať aj oni.
Možno to teraz bude vyzerať tak, že viac ako akváriám venujem pozornosť suchozemským častiam Domu mora. Niečo pravdy na tom bude. Na druhom poschodí je tropický dom. Priestor, ktorému dominujú zvieratá najmä z Južnej Ameriky. Žiadny dravci, skôr opice a vtáci, ktorí z veľkej časti stratili svoju plachosť. Karl a Gaby, sú dvaja Saki čierny (Chiropotes satanas), po česky Chvostan čierny, ohrozený druh. Jeho dovoz na Slovensko je prísne zakázaný. Návštevníci Karlovi a Gabymu, prekážajú menej ako zbytočné billboardy pri ceste vodičovi vo výhľade. Tamaríny a opice sa držia kúsok bokom, ale zasa nie až tak veľmi, že by boli neviditeľní.
Z tohto miesta si pamätám „trubice s mravcami“. Zneistievam sám so sebou, pretože sprievodca Domom mora[1] tvrdí, že Pravdepodobne najdlhší chodník pre mravcov na svete začína na úrovni 1 s celovou dĺžkou cca 70 m prechádza dvoma poschodiami a môžete ho vidieť aj v Krokiparku (úroveň 2) – zážitok, ktorý si netreba dať ujsť, máte možnosť sledovať tvrdo pracujúci hmyz. Nevidel som. Asi som ho prehliadol.
Ešte ochrana prírody! Jedno poschodie venovali odpadom v moriach. Desivé, zaujímavé, alarmujúce. Len vŕta vo mne drobný červík nedôvery, ktorý sa pýta, čo je pravda a čo je trochu prehnané až bulvárne zveličovanie. Príroda sa regeneruje neuveriteľnou rýchlosťou. V lesoch a v prírodných biotopoch našej zemepisnej šírky sa pohybujem možno o málo viac ako bežný návštevník. Hoci som všetkými desiatimi za ochranu prírody, dovolím si tvrdiť, že aj s ťažkými zásahmi si zeleň a jej obyvatelia poradia veľmi šikovne.
Tie akváriá!
Sú super. Najmä to, ktoré spája 4 a 5 podlažie. Dominuje mu krásna korytnačka Puppi a venované je spomienke na Hansa Hassa a jeho manželku Lotte, ktorí vo svete oceánológie zakotvili Rakúsko, ako krajinu, ktorá vie čo robí, keď skúma moria.
Potom klasika „Atlantický tunel“, 10 metrov dlhá akrylová celopriehľadná trubica prechádzajúca nádržou s objemom viac ako polmilióna litrov morskej vody. Viac ako žraloci tu zaujmú manty. Dôstojne, trochu nevšímavo, až flegmaticky do seba zahladené „prelietajú“ od steny k stene ponad hlavy návštevníkov. Veľakrát som to už videl. Vždy ma to nadchne.
Popisovať ostatné akvária nemá význam. Mňa dostali „galaxie“ medúz a až doma na internetovej stránke Haus des meeres som si prečítal, že na 5. poschodí je „hlboké“ more s japonskými dlhonohými krabmi. Nevidel som ich. Zaregistroval som štandardných krabov. Nepostrehol som ani rybky loviace vďaka bioluminiscencii (samovýrobe svetla), ale to má byť asi výzva, aby som sa vrátil späť a bol dôkladný pri prehliadke expozície.
Pekné miesto na výlet
Dom mora vo Viedni je pekné miesto na výlet. Naozaj. Ibaže ak poznáte akvária z iných krajín (neubránil som sa porovnávaniu s Národným akváriom na Malte a Oceánografickým múzeom v Monaku) môžete byť trochu rozladený. Všetko je fajn, všetko je pekné, všetko je zaujímavé, všetko je pripravené pre návštevníka, len chýba tomu koncovka. Niečo, čo by vo mne pri odchode vyvolalo pocit: Dobré to bolo!
Informácie pre návštevníka:
Vstupné 21,90 eur
Deti vo veku od 6 do 15 rokov 9,80 eur
Deti vo veku od 3 do 5 rokov 6,50
Študenti (do fyzického veku 27 rokov) zľavnené vstupné platné od pondelka do piatku 16,40
Seniori nad 64 rokov, zľavnené vstupné od pondelka do štvrtku 16,40 eur
Otváracie hodiny: denne od 09.00 hod. do 20.00 hod.
https://www.haus-des-meeres.at/
