Barokový anjelik, to je pojem! Bucko s krátkymi krídelkami premiestňujúci sa rýchlosťou vytrénovanej muchy – šprintérky. Veselý, všetečný, chlapčenský, príbuzný antického Erosa. Po ňom prišli vysoký chlapi, hotové jedle, štíhly, s krídlami ako draci (len operenými), prilbice na hlavách, vážne tváre. Podobný mýtickým Elfom (iba uši nemali ako Vulkánci). Zvážnelo nám umenie, prišla do módy secesia. Mäkučké baroko zhranatelo serióznosťou. Skostnatelo. To už, ale nie je pravda! Mysticizmus, egyptská mágia, nadreálno. Zastavím to. Ak sa niekde na budove objavia štíhli, vážny, okrídlení strážcovia, budovu postavili na konci 19., možno na začiatku 20. storočia. Architektúru ovládol nový sloh. Dekoratívny, ale funkčný. Nie mäkký, ale geometricky strohý. Možno pre súčasníkov nesympatický, ale s odstupom času vnímaný ako výtvarne prelomový. Jugendstil, secesia, art-deco. Trochu odvahy a v novom slohu môžete postaviť aj kostol. Otto Wagner to spravil.
Prvý moderný kostol v Európe
Povedzte „kostol sv. Leopolda na Steinhofe vo Viedni“ a mnohí nebudú tušiť o čom je reč. Povedzte „kostol Otta Wagnera vo Viedni“, mnohí budú v obraze. Prvý moderný kostol v Európe. Opustil klasickú podobu trojpriestorového interiéru, pozdĺžnej hlavnej lode so stĺporadím, v hornej časti umiestnených okien, všadeprítomné šero. Kostol ohurujúci pompéznosťou, atmosférou nábožnej kontemplácie, hlbokej, vynútenej úcty. Teraz je tu budova hranatá, kubistická, s prísnymi líniami, prívetivá, presvetlená, vzdušná, priateľská, jemne pastelovo farebná, stroho, ale bohato zdobená. Dominuje kopcu, ktorého úpätie obsadili budovy Dolnorakúskeho štátneho liečebného ústavu pre pacientov s nervovými a duševnými chorobami – „Biele mesto“ architektov Carla von Booga a Franza Bergera. Do užívania odovzdané v roku 1907. Wagnerov kostol, splývajúci s liečebným komplexom, postavili v rokoch 1904 až 1907.
„Gesamtkunstwerk“ (Totálne umelecké dielo), tak kostol označil jeho tvorca, dostal do súladu funkciu so svojím zasvätením nemocničného kostola určeného výhradne pre pacientov, ich príbuzných a zdravotnícky personál. Vôbec nie pre verejnosť. V starších turistických sprievodcoch sa môžete dočítať, že prehliadky sú možné v sobotu v popoludňajších hodinách, resp. je nutné sa informovať na riaditeľstve nemocnice. Od roku 2022 obmedzenia neplatia. Dnes je v správe Viedenského múzea. Prístupný za poplatok, ktorý vám sprostredkuje možnosť pozrieť si interiér.
Umenia kostola, čím kostol prekvapí
Železo, železobetón a štandardné priemyselné murivo, ktoré tvoria základ kostola, by návštevníkov neočarili. Nahrubo opracovaný lomový kameň, tenké mramorové dosky, medené skrutky, tvoria výtvarne ladený celok. Wagner, rovnako ako v prípade budovy Poštovej sporiteľne v centre Viedne, sa orientoval na spodobenie stavby hygienicky čistej, ekonomicky vyváženej, modernej a monumentálnej. Čelnú stenu, portikus, rozdelil štyrmi stĺpmi. Tým dominujú vysoký, štíhly anjeli (žiadna barokoví bambuľkovia) sochára Othmara Schimkowitza (1864-1947). Sklenené mozaikové okno v hornej polovici čelnej steny navrhol Koloman Moser (1868-1918). Vraj zobrazuje Vyhnanie z raja s Bohom Otcom, Adamom a Evou. Žiaľ, ani pri dobrom osvetlení, scéna nie je čitateľná. Neuvidíte ju ani z interiéru. Prekrýva ju organ a kryt, ktorý tam nainštaloval sám Wagner.
Patróni Rakúska ako antickí hrdinovia
Miesto na fasádnych vežiach obsadili patróni Rakúska, sv. Leopold a sv. Severín. Autorská práca Richarda Lukscha. Dovolím si poznamenať, že mi príliš nesedia do pantéonu svätých Svätej cirkvi rímskej. Podobajú sa na antických klasikov, Dia, možno Neptúna, ešte lepšie Pluta. Neohrozená mohutnosť, pohľad upretý do diaľav, žiadny náznak mučeníckej obety, božskosť, ktorá vládne, vedie, chráni. Za ich chrbtom ako zadoček svätojánskej mušky svieti „citrón“. Polguľa pozlátenej kupole. Podoba s citrónom je taká výrazná, že sami Viedenčania vďake nej oblasť volajú „Lemoniberg“.
S menom Kolomana Mosera (autor vitráže na čelenej stene) sa pri prehliadke kostola stretnete opakovane. Je autorom sklenej výplne ľavého okna, ktorá pripomína Sedem duchovných milosrdenstiev (Vyučovanie nepoučených, Dávajte dobré rady tým, ktorí ich potrebujú, Napravte vinníka, Odpusťte tým, ktorí nás urážajú, Utešiť smutných, Trpezlivo znášať nedostatky druhých, Modlite sa k Bohu za živých aj mŕtvych). Rovnako podľa jeho návrhu mala byť vytvorená mozaika na stene za hlavným oltárom. Ibaže pán Moser sa oženil s grafickou dizajnérkou Edithou Mauthner Markhof a verejne deklaroval príklon k protestantizmu. Tým naštval katolíckych predstaviteľov a prišiel o zákazku. Výtvarné spracovanie ostalo v rukách Leopolda Forstnera (1878-1936). „Zasľúbenie neba“ (tak sa obraz volá), odhalili až v roku 1913.
Spovednice. Drevené, minimalistické, zbavené štandardných závesov. Odstránenie závesov bolo účelové. Zamestnancom liečebne dovoľovalo monitorovať pacientov a v prípade potreby, zasiahnuť a ratovať pacienta. Mimochodom, z toho istého dôvodu sú lavice v kostole krátke a dobre priechodné. Sú to maličkosti, ktoré stoja za povšimnutie. Liečenie duševných chorôb si vynútilo praktické riešenia.
Špecialitou, ktorú by mnohí ocenili aj počas novodobej Corona krízy sú sväteničky, nádoby na svätenú vodu. Wagner navrhol riešenie fontánky s výdajníkmi vody. Po stlačení kohútika začala tiecť voda. Systém mal zabrániť šíreniu infekčných chorôb. Opäť zasiahli cirkevný hodnostári, tým sa riešenie nepáčilo. Bolo príliš moderné, príliš sofistikované. Sväteničky sa nikdy nepoužívali.
Na návštevu
Vo Viedni ma znova a znova prekvapí, ako intenzívne sú navštevované pamiatky mimo vychytených turistických okruhov. Zväčša nemecky hovoriacimi turistami. Pri troche odvahy by som tvrdil, že domácimi turistami. Vo Wagnerovom kostole by som odhadol, že sa objavili aj nejakí Taliani, možno Maďari. Ten kostol má v sebe niečo stredoeurópske, také podunajské. Možno si klamem, ale ako by priťahoval návštevníkov najmä z tohto regiónu. Nech už je to tak, či tak, je viac ako čerešnička na torte. Bol prvým moderným kostolom v Európe a za celé roky, nič nestratil zo svojej atraktívnosti.
P.S. skúste si do itinerára výletu zakomponovať aj neďaleké múzeum Ernsta Fuchsa, situované vo vile postavenej podľa projektu Otta Wagnera (zážitok dva v jednom) na Hüttelbergstrasse 26 vo Viedni. Pešo je to možno 20 minút.
Aktuálne informácie
https://www.wienmuseum.at/otto_wagner_kirche_am_steinhof
Otváracie hodiny:
Utorok až piatok, 10:00 – 17:00
Sobota, 14:00 – 17:00
Nedeľa, 11:00–17:00
Zatvorené: 1.11.2025–16.3.2026 a 1.5.
Vstupné
5,00 €
Vstup zdarma pre osoby mladšie ako 19 rokov a každú prvú nedeľu v mesiaci.
