Kto nepozná Naturhistorisches Museum Wien? Možno ten, kto vo Viedni nikdy nebol. Prírodovedné múzeum je „povinná“ jazda ako Tower Bridge v Londýne, Koloseum v Ríme, Eiffelova veža v Paríži. Ak ho už nenavštívite, aspoň sa okolo neho prejdete. Ibaže, škoda nenavštíviť. Ideálne je, navštíviť tak dva-tri krát. Zážitok si rozložiť ako vajíčko na mäkko. Najskôr pevné bielko, potom jemne tekuté žĺtko. Trochu posoliť!
Na začiatku Imperial Forum
Cisár a kráľ Franz Josef, akokoľvek konzervatívny, mával často veľmi progresívne nápady. Keď nariadil zbúranie starého opevnenia Viedne, aby vytvoril priestor na budovanie bulváru Ringstrasse, osvojil si nápad postaviť dva paláce, dve veľkolepé budovy, dve múzeá. Prírodovedné múzeum a Umeleckohistorické múzeum, základ komplexu s názvom „Imperial Forum“ (nakoniec sa na naše počudovanie, nezrealizoval). Gottfried Sempera a Carl Hasenauer navrhli budovy a v roku 1871 sa začalo s výstavbou Prídovedného múzea. 10.augusta 1889 ho Jeho Veličenstvo cisár František Jozef I. slávnostne otvorilo. Viedenská historizujúca architektúra dostala do vienka jedného z najkrajších reprezentantov tohto slohu. Podlahu interiéru pokryli bielym mramorom z Carrary a čiernou limetkou z Belgicka, steny pokryli sadrovým mramorom. Vstupnej hale dominuje kupola s výškou 40 metrov. Vnútorná výzdoba, bohato zastúpená sochami, obrazmi, širokými schodiskami, balustrádami je obrazom impéria, ktoré nešetrilo na svojej sebaprezentácii. Dovolím s poznamenať, že pri každej návšteve si tieto priestory užívam. Sú obrovské, ale majú ľudský rozmer. Zvláštnu prívetivosť a obopnú vás upokojujúcim teplom.
Dinosaurie kolosy
Najzábavnejšie na Hale dinosaurov je pozorovať návštevníkov. Zhrčený okolo centrálneho pódia výskajú, usmievajú sa, ustrašene odskakujú, fotia a fotia mobilnými telefónmi pohyblivý exponát dravého Allosaura. Hýbe sa, reve, krčí sa, otvára papuľu, nakláňa sa, pôsobí veľmi živo. Aspoň dnes. Píše sa rok 2025 a tento spôsob prezentácie dinosaura považujeme za highlight expozície „jurského sveta“. Nejde o žiadnu novinku. V Dinoparkoch po celom svete uvidíte takýchto „sôch“ desiatky a desiatky. Ibaže tento je v interiéri. Priamo v múzeu. Priznám sa, ani ja som sa s takýmto divadlom priamo „v izbe“ ešte nestretol. Nedovolím si však konštatovať, že v expozícii dinosaurov NHM Viedeň je najzaujímavejším. Na pódium s ním „vykročili“ kostry Diplodocusa, Allosaurusa a Iguanodona. Jednému kútu miestnosti dominuje Archelon ischyros – doposiaľ najväčšia nájdená korytnačka, samica ichtyosaura s fosílnymi embryami a niekoľko kostier pterosaurov. Popri týchto gigantických exponátoch sa stráca odliatok mumifikovanej kože Edmontosaurusa annectens. Odliali ho do kovu a odhaľuje jednotlivé vrásky na šupinatej koži.
Mimochodom tá korytnačka, mal by som asi napísať Pani Korytnačka (naozaj je zatiaľ najväčšia na svete), trochu zamotala hlavu zamestnancom NHM. Archelon ischyros, ktorú našli v Južnej Dakote v USA v 70. rokoch 20. storočia, doviezli do NHM v roku 1976 v podobe kamenných blokoch. Balík horniny bol vzhľadom na rozmery viac ako 2 x 4 metre do expozície vložený cez okno. Preparátori pomocou pneumatického náradia odstránili viac ako 1,5 tony horniny. Dva roky práce a kostra Archelona stará možno až 145 miliónov rokov sa stala súčasťou expozície. S dĺžkou 4,5 a šírkou 4 metre vyzerá ako vôbec nie malý čln.
Exponátov a rekonštrukcií prehistorických zvierat je tu ďaleko viac ako som spomenul. Nájdu sa samozrejme aj vajcia, hniezda a trus.
O Venušiach, ktoré sa na Venušu nepodobajú
Venuša bola starorímska bohyňa jari a krásy. Antické Grécko jej dalo meno Afrodita. A 20. storočie použilo jej meno na označenie sošiek dám z celého obdobia doby kamennej. Povedať o nich, že sú krásne znamená mať zmysel pre veľmi intenzívnu nadčasovosť. Nie sú štíhle, nie sú úplne ladné, nie sú súmerné, nie sú príliš dobre čitateľné. Sú surové, schematické, bacuľaté, ich veľkosť sa pohybuje od niekoľkých centimetrov do niekoľkých metrov a pri pochopení ich vzniku a významu, majú nezameniteľné čaro. A sú krásne! Viedenský Venus Cabinet sa pýši 29 a pol tisíc ročnou Willendorskou Venušou a „Fanny“ zo Stratzingu. Táto dáma je ešte o nejaký ten rok staršia. Jej vek stanovili na 36 tisíc rokov. Niektoré zdroje uvádzajú „len“ 30 tisíc rokov. Aurignacienská Venuša je pravdepodobne druhá najstaršia socha na svete. Podľa svojho postoju (pripomína baletku Fanny Elssler) dostala meno Tancujúca Fanny, alebo Fany von Galgenberg. Vysoká je 7,2 cm a stvárnená bola opracovaním zeleného serpentínu.
Antropológia, čiže odkiaľ sme prišli a kto z nás je skutočne Homo!
Toto sa tým Rakúšanom naozaj podarilo. Hoci viac ako polovica múzea ostáva starosvetsky nemenná, z času na čas, čo – to zmenia. Zmenili antropologickú expozíciu. Evolúcia rodu Homo. A dobre, úspešne. Ak by ste aj prehliadli exponáty rozprávajúce o iných druhoch ľudí ako sú Denisovania, Hobiti z ostrova Florien (Homo floressiensis), naši neandertálaci, ak aj nebudem venovať pozornosť prvým vzpriamene chodiacim Sahelantropus tchandensis či Orrorin tugenensis (pretože sami vedci priznávajú: môžeme sa mýliť), určite neprehliadnete tunajšie diela majstrovskej rekonštrukcie. „Lucy“(Australopithecus afarensis z Etiópie, čiže Lucy in the sky with diamonds,ktorá nespadla z neba, ale zabila sa skôr pádom zo stromu) a Homo neanderthalensis. Nádherné a príťažlivé rekonštrukcie z dielne francúzskej umelkyne Elisabeth Daynès. Krivdil by som Iris Rubin, keby som nespomenul. Že aj ona prispela svojím Prokonzul-om. Predstaviteľ rodu hominoidovcov. Vedecká obec má k nim zvláštny vzťah. Chcú ich vyšupnúť zo stromu homo a priradiť ich k k rodu Dryopithecus. Dryopitékovia boli zvláštne tvory (podobné opiciam), ktoré sa krátky čas považovali za vývojovú líniu rodu Homo. Ich pozostatky boli nájdené aj v Bratislave (nálezisko Stockerauská vápenka).
Kabinet Hansa Haasa, jeho podmorský svet, plus jedna Latimeria chalumnae
Hans Haas a Jacques-Yves Cousteau boli megahviezdy môjho chlapčenského neba. Niečo ako Lil Nas X, alebo 50 cent (ak to má byť niekto zo súčasných raperov, ktorých poznám len mená, hudba by ma odrovnala). Nerapovali, spievali výhradne mimo dosah širokého publika (o tom by možno niečo povedali ich súputníci z ich výprav, tí, ale asi tiež nežijú). Neriešili problémy medzinárodnej politiky, globálneho otepľovania, ozónovej diery, medziplanetárnych letov a potencie stonožiek obuť si stojedna ponožiek. More bol ich vesmír. Vedeli o ňom písať a nakrútili krásne filmy o podmorskom svete. Mnohé z toho, čo Hans Haas videl v Červenom mori, priniesol do Viedne. Dnes sú to trochu starinky, menej vedy, viac nostalgie.
Latiméria podivná! Dáma, ktorá mohla pozorovať dinosaurov. Zabudla vyhynúť pred asi 65 miliónmi rokov. Teda, pre vedecký svet vyhynula. Kým ju pred Vianocami roku 1938 nechytili do siete neďaleko Madagaskaru. Nechytili a nepoznali? Obyvatelia krajín susediacich s Indickým oceánom ju poznali. Dokonca konzumovali. Ako lahôdku pod menom kombessa. Dnešnú populáciu tejto zvláštnej ryby tvorí asi 500 jedincov. Časti Latimerie vystavuje viedenské prírodovedné múzeum. Keď som ju uvidel počas mojej prvej návštevy, pozeral som na ňu, asi tak ako by ona pozerala na mňa, keby som sa 200 m pod hladinou mora, ratoval k nej do jaskyne na návštevu. Skutočne vzácna relikvia.
Ďalšie a ďalšie krásne exponáty
Písať krátko o všetkom, čo je možné vidieť v NHM Viedeň, by znamenalo, pripraviť minimálne 20 stranovú brožúru. Celá expozícia sa delí na celky: Minerály (mnoho, mnoho kúskov aj zo Slovenska), horniny, meteority, geohistória, fosílie, dinosaury, prehistória (so zvláštnym zameraním na Soľnú komoru a Hallstatt –mimoriadne príťažlivé), antropológia, jednobunkové organizmy, koraly, mäkkýše, kôrovce, pavúkovce, hmyz, ryby, plazy, obojživelníky, vtáky, cicavce, mineralógia, petrografia. Plus dočasné výstavy. Zhrniem to: na prvú návštevu je to 3 hodiny intenzívneho pozerania s vedomím, že to aj tak na prvý krát neuvidím všetko. Opakované návštevy, viac ako žiadúce.
Ak ušetríte trochu pozornosti, ktorú neodčerpajú exponáty, všimnite si vybavenie múzea. Staré vitríny, obloženie stien, parkety, dvere a okenné výplne, vitríny na exponáty. Zväčša z dreva. Dýchajú aristokraciou zlatých čias Rakúsko-Uhorskej monarchie. Pôvodné a autentické. Krásne a povznášajúce. Celé dobre.
Aktuálne informácie:
Otváracia doba:
Štvrtok až pondelok 9:00 - 18:00
Streda 9:00 - 20:00
Zatvorené v utorok
Vstupné:
Dospelí 18 €
Seniori (65 a viac rokov) 14,- €
Hostia s platným preukazom ZŤP (registrovaná sprevádzajúca osoba dostane lístok zdarma) 14 €
Skupiny (15 a viac osôb) na osobu 14 €
Študenti, učni (19 a viac rokov), vojenská služba a civilná služba do 25 rokov 14,- €
Deti a mládež do 19 rokov zdarma
