Ak by som vedel, že na Slovensku niekto vypísal súťaž na miesta traveller friendly (rozumej naklonené cestovateľom/ naklonené turistom, aby som dodržal literu jazykového zákona, prekladám nepresne), nominujem mesto Krupina. Neviem kedy, v akom období, vďaka čomu, za vlády, ktorého primátora, sa udiali úžasné veci. Pamiatky, zaujímavosti, cestovateľské atrakcie sú tu zrozumiteľne, jasne a presne označené. Cesty k nim a parkoviská pri nich dobudované a pripravené, posedenia posadné na dobrých miestach. Neuveriteľné, prekvapujúce, potešujúce, prirodzené, tak ako by to malo byť. Na Slovensku, žiaľ, ešte stále nie je. Slovakia Travel do svojich spotov o geniálnej dovolenke na Slovensku ešte Krupinu nezaradila. Škoda, alebo možno aj fajn. Fajnšmekri si ju nájdu. Nebudú si šliapať na päty so susedmi, slušne sa pozdravia, s ľahkým úsmevom a spikleneckou iskrou v oku si vymenia nevypovedanú informáciu: Vieme, čo je dobré!
Vartovka, čože je to za slovo?
Skúsili ste nájsť v nejakom slovníku slovo vartovka? Ja áno. Akoby povedali bratia Česi, průser. Neznámy kreatívny autor napísal na wikipediu Vartovka je druh strážnej veže, súčasť opevnenia, u nás stavaný najmä počas tureckých na Uhorsko. Pôvodne stála vartovka vo väčšine väčších miest, dodnes sa ich však zachovalo len málo, ako napríklad vartovka v Krupine slúžiaca dnes ako rozhľadňa[1]. Otázka znie, aké sú ďalšie druhy varovných veží slúžiacich počas tureckej invázie? Ja neviem. Nestretol som sa s nimi. Kde inde stojí ešte zariadenie, ktoré má tak jednoznačný účel ako vartovka v Krupine? Ja neviem. Nenašiel som ho. Hľadal som v mapách a našiel som poznámku, že nad Krupinou sa nachádza zaniknutá vartovka. Nad Banskou Bystricou je vrch s názvom vartovka, neďaleko Bojnej (okres Topoľčany) sa nachádza osada s názvom Vartovka a pri Čadci je turistický rázcestník s názvom Vartovka so zaniknutou kaplnkou. Prešiel som literatúru venovanú historickej architektúre, pozrel som aj staručkú šesťzväzkovú Malú československú encyklopédiu a nič. Normálne nič! Vartovka je známe slovo s neznámym významom. Všetci mu rozumieme, ale ... ale akosi sme ho zabudli zaradiť do širšieho konceptu historických súvislostí. Možno by to chcelo pozrieť staré mapy a zistiť pod akým názvom sa v nich objavuje táto strážna veža. Miesto je označené ako Tanistravár (tiež Stražavár), ale to ešte neznamená, že ide o unifikovaný názov pod akým veže postavili. Škoda, že autor hesla v premúdrej Wikipédii, keď už písal v množnom čísle, že ... dodnes sa ich však zachovalo len málo ... neuviedol, kde sú.
Čo naozaj o tej veži vieme
Musím priznať, že najzmysluplnejšie informácie som našiel v blogu Petri Kohútovej Strážna veža Vartovka v Krupine[2] a v príspevku Vladimíra Sklenku do Bystrického Permona. Pán Sklenka spomína, že to bol vojenský kapitán banských miest, István Dobó de Ruszka, tiež známy ako Ištván Dobó alebo Štěpán Dobó, ktorý zreorganizoval protiturecký vojenský obranný systém a prišiel s konceptom signalizačného systému pozorovacích a varovných veží. Signalizačný systém dostal pomenovanie „protiturecký telegraf“. Vybudovaný bol v roku 1564, po stretnutí zástupcov stredoslovenských banských miest v Banskej Štiavnici. Tam prijali vojenský poriadok, ktorý hovoril o vybudovaní signalizačného systému – vartoviek a mal slúžiť k ochrane územia banských miest. Hovorilo sa v ňom: „Okrem toho, aby vpád nepriateľa bol zavčasu známy, treba držať strážnikov, ktorí výstražnými ohňami dajú na vedomie blíženie sa nepriateľa.“
Vartovky postavili tak, aby boli dobre viditeľné pre obyvateľov miest a títo boli včas informovaní o blížiacich sa Turkoch. Vytipovali sa miesta na vrchu Čabraď, na Strážnej veži v Krupine, na vrchu Sitno, pri Banskej Štiavnici na Liptovskom vrchu, pri Zvolene na Pustom hrade, v rámci svojho historického chotára mala Banská Bystrica dve signalizačné stanoviská. Prvé bolo na Zamrzlom (časť vrchu Urpín), kde bola v roku 1587 postavená strážna veža – Vartovka. Druhé signalizačné centrum sa nachádzalo na vrchu Daukušwald (Daukov les). Štefan Dobó zriadil stráže aj na levickom a vígľašskom hradnom panstve. Ďalšie stráže boli umiestnené pri Banskej Bystrici na vrchu Daukušwald a pri Hrone na vrchu Zamrzlô, pri Ľubietovej na vrchu Hohenstein, na ľupčianskom panstve na Ostrom vrchu oproti Lučatínu, vo svätokrížskej krajine (dnes Žiar nad Hronom) nad Sklenenou hutou (dnes Pustý hrad nad Sklenými Teplicami) a na mieste starého hradu nad Brezničkou, s dobrým výhľadom na Žarnovicu a smerom na Svätý Beňadik.
„Tieto výstražné ohne sa mali zapáliť len vtedy, ak príde správa, že nepriateľ tiahne do krajiny. Okrem ohňa sa mala použiť ako signál aj streľba. Jeden výstrel upozorňoval na ostražitosť, dva výstrely „nepriateľ už tiahne“, tri výstrely „Turci sú už v krajine“.[3]
Prečo sa nezachovali ďalšie vartovky, keď ich malo byť asi štyridsať? Odpoveď vám dá informačný panel pri zachovanej veži v Krupine. Druhá vartovka, ktorá zanikla niekedy v 19. storočí, bola postavená z dreva niekde v lokalite Starý háj. To je odpoveď na to, prečo sa informácia zo slovenskej wikipédie mýli. Vartovky boli pravdepodobne postavené ako dočasné drevené stavby. Výnimočne, ako tá zachovaná krupinská, mali kamennú konštrukciu.
Záver
Niekedy to chce naozaj trpezlivejšie hľadať. Hoci význam slova vartovka je jednoduchý, asi len slovenský a spojený s tureckým nebezpečenstvom, v konečnom dôsledku tých vedomostí o vartovkách máme tak „primerane“. Vartovka v Krupine za návštevu určite stojí. A ja ešte raz ďakujem všetkým z Krupiny, ktorí pochopili jej význam a vytvorili okolo nej kúzelné miesto.
[1] https://sk.wikipedia.org/wiki/Vartovka
[2] https://blog.sme.sk/kohutova/historia/strazna-veza-vartovka-v-krupine
[3] https://www.permonrevue.sk/vartovky-domyselny-protiturecky-signalizacny-system/
