Prekvapilo ma, a to ma teda veľmi prekvapilo, že v turistickej mape VKÚ Harmanec Cerová vrchovina Lučenec[1], nie je zakreslená Mučínska jaskyňa. Mapa je stará už 20 rokov, predávala sa ešte za slovenské koruny (cena 109 Sk), ale Mučínskej jaskyne tam niet. Napriek tomu, že ide o turistický fenomén. Dal by som hádam aj krk za to, že jaskyňa bude známa desiatky, hádam aj stovky rokov (ak to budem rozprávkovo preháňať). Zdá sa, že nie. Skúsil som turistického sprievodcu Gemer Malohont[2] z Dajamy a nič. Domácim z obce Mučín bola určite známa dávno, ale do povedomia verejnosti sa dostala asi až s budovaním Novohradského geologického parku. Nie je dôležité pátrať po tom kedy a prečo sa stala známou, samotná jaskyňa je skutočný úkaz.
Keď spadne strom
Udialo sa čosi také, že obrovský strom spadol. Pravdepodobne pred nejakými 19 miliónmi rokov. Keďže bol strom pevný, z kvalitného tvrdého dreva bez väčších kazov, dokázal odolať aj sopečnému prachu, ktorý sa naňho zosypal ako sneh zo strechy. Popol vychladol, stuhol a strom existoval ďalej. Trvalo to tak dlho, že keď sa rozpadol, okolitá pôda bola taká pevná, že po strome ostala dutina – jaskyňa. Neviem o žiadnej inej jaskyni na Slovensku, ktorá by mala tak zaujímavý zrod. Svedkami toho, že nešlo o žiadnu jednoduchú záležitosť vydržať pekelný útok horúceho popola, sú zuhoľnatené zvyšky konárov a otlačky listov stále viditeľných v stenách tejto unikátnej jaskyne. Znalcom možno napovie viac ak napíšem, že išlo o listy bršlenov, motýľokvetých a myrtovitých rastlín (V. Sitárom boli bližšie určené Celastrus acheronti, Leguminosites sp. a Eugenia sp., Platanus neptuni, Engelhardia orsbergensis, Celastrus bruckmanni, C. acherontis, Cassia berenices, Podocarpium podocarpum, Dalbergia nostratum a Leguminosites sp.). Materiál jaskyne tvoria svetlosivé ryodacitové tufy a dno jemnozrnný tufit. Ten malý počet zdrojov, ktorý o jaskyni čo – to prezrádza, hovorí o nej ako o chodbe s výškou 1 meter a dĺžkou asi 12 metrov. Dovolím si poznamenať, že patrím so svojou výškou (cca 175 cm) skôr k nižším mužom a v interiéri dutiny som sa vôbec nemusel zohýbať. Z toho vyplýva, že od roku 2004, kedy tu bol vykonaný výskum sa dutina zväčšuje. Alebo bola umelo zväčšená. Jedna ani druhá alternatíva nevyznieva príliš pozitívne. Obidva prípady beriem ako možnú hrozbu úplného zániku.
Dvadsaťsedem tristoročných bukov
Je dvadsaťsedem bukov veľa, alebo málo? A je ich veľa ak majú tristo rokov? Asi áno. Po ceste z Mučína, pri výstupe k Mučínskej jaskyni môžete vidieť aspoň zopár z týchto tristoročných bukov. Pohľad je to zaujímavý. Obrovské, impozantné, tučné stromy s krivoľakými, sukovitými, k pôde pozohýbanými konármi. Mohli by rozprávať o časoch keď sa Betlenova armáda vybrala na druhú výpravu proti kráľovi Ferdinandovi (r. 1623), o výprave Juraja I. Rákociho proti východnému Slovensku (r.1644), ale aj o počiatkoch stavby novej pevnosti proti Turkom v Leopoldove ( r.1655). Les je v tejto časti riedky a stromy dobre viditeľné. Miesto, ktorému asi domáci začali venovať pozornosť, aby sa ním mohli pýšiť. Myslím si, že oprávnene.
Mučín
Mučín je malá dedinka neďaleko Lučenca, takmer na maďarsko-slovenských hraniciach. Priamo z centra obce vedie dobre značkovaná cesta k jaskyni. Netrvá viac ako polhodinku až trištvrte hodinu a v pohode ju zvládnu aj deti. Jedna z mála veci, ktoré som o Mučíne nezistil je, či je v dedine krčma. Nevidel som ju.
Poloha v GPS súradniciach
N 19.67574119568 E 48.23347854614
[1] Cerová vrchovina Lučenec, mapa č. 141, 2. vydanie, VKÚ Harmanec, rok vydania 2000
[2] Gemer Malohont,G.Zubrický, J. Szőllős ed. Poznávame Slovensko, Dajama, 2002
