Byť kresťanom sa stalo v dnešnej politickej atmosfére symbolom odporu proti súčasným sociálnym zmenám (práva homosexuálov, sexuálna výchova na školách, antikoncepcia a pod). V časopisoch ale aj priamo v kostoloch sa propaguje boj proti tzv. kultúre smrti, do úzadia sa pritom dostávajú hlasy tých kresťanov, ktorí nezdieľajú rovnaký názor. Kresťanskí fundamentalisti sa dostali na mediálne výslnie a s bojovým nadšením sa dožadujú referenda o rodine, ktorého znenie je podľa niektorých ústavných právnikov neakceptovateľné, pretože zasahuje do základných ľudských práv a slobôd.
Názory sa v cirkvi rôznia
Napriek všetkému, je chybou myslieť si, že kresťanstvo jednoznačne stojí proti právam homosexuálov na rodinný život a právne zväzky, ktoré by im mali uľahčiť život v spoločnosti. Je nešťastím, že správy v médiách zaplavili výroky ľudí a organizácií, ktorí deformujú kresťanské ideály v prospech svojich politických a mocenských záujmov. Otázky týkajúce sa legalizácie homosexuálnych zväzkov sú medzi teológmi neustále diskutované a nepanuje medzi nimi jednoznačný názor. Občianski aktivisti tvrdo zastávajúci odmietavý postoj voči homosexuálnym zväzkom, či sexuálnej výchove na školách tak idú proti presvedčeniu viacerých teológov a svojím nekompromisom diskreditujú kresťanov pred zvyškom spoločnosti. Kresťanský svet a jeho myšlienkové prúdy sú pestrou zmesou rôznych názorov, zastúpených extrémistami ako aj intelektuálnymi pacifistami. Nájdeme tu ľudí, ktorí vedia, že kresťanská viera neponúka jednoduché odpovede na zložité otázky života. Viera nie je lacnou politickou propagandou (označujúcou homosexuálov za príčinu nižšej pôrodnosti), naopak, viera je osobnou cestou človeka k duchovnej rovnováhe.
Mať vieru neznamená mať patent na pravdu
Tomáš Halík je uznávaný český teológ, katolícky kňaz, autor mnohých kníh o viere a nositeľ prestížnej Templetonovej ceny za prísnos v teológii. Halík často upozorňuje na podstatu viery. Viera nie je odpoveď na všetky súčasné otázky človeka, viera je cestou neustáleho hľadania, kladenia otázok a pochybností. „Viera bez pochybností vedie k fanatizmu, uzavretej mysli a ideológii“ [min. 14:00]. Viera je často interpretovaná ako patent na pravdu a povinnosť jednotlivca bez akýchkoľvek námietok prijať stanovisko náboženských autorít. Človek, ktorý si nekladie otázky a nespoznáva svet v jeho rozmanitosti, si veľmi ľahko osvojí jednoduché odpovede na zložité otázky. To však s hlbokým duchovným precítením viery nemá nič spoločné. Takéto zjednodušené chápanie smeruje k náboženskému fanatizmu, ktorý sa stal veľkým problémom dnešnej doby. Halík vo svojej knihe Smířená různost píše „Tí najviac neznášanliví, netolerantní a fanatickí veriaci sú podľa môjho názoru ľudia, ktorí sami majú veľké pochybnosti a neboli ich schopní prijať a uniesť. A preto si ich premietajú do tých druhých a tam v skutočnosti bojujú so svojim vlastným tieňom.“ [s. 123]. Spoznávanie rôznorodosti života a názorov prispieva k tomu, aby sa z nás nestali arogantní a radikálni stúpenci jedného názoru, ktorý považujeme za jediný správny. Druhí ľudia nám nastavujú zrkadlo a to nám pomáha bojovať s nutkavou potrebou hovoriť o svojej jedinej „pravde“. Cirkev a stúpenci liberálnych myšlienok (sekulárni humanisti) sa potrebujú, aby vo vzájomnej komunikácii a kultivovanej výmene názorov prekonali svoje možné jednostrannosti a dokázali pochopiť svoje odlišnosti. Namiesto snahy o pochopenie komplikovaného sveta sa fundamentalisti uchyľujú k mýtickým predstavám o akejsi „tradičnej rodine“. Tomáš Halík v televíznej diskusnej relácii Lampa upozorňuje, že tradicionalisti sú často ľudia, ktorí z histórie vytrhnú jednu povrchnú alebo zidealizovanú vec a na jej základe hlásajú návrat k „tradičným hodnotám“ [min. 38:30].
Ak katolicizmus reprezentujú skupiny, ktoré vieru zúžili na boj proti kondómom, za kriminalizáciu potratov a o ničom inom z Evanjelia nevedia, tak, podľa Halíka, robia hanbu a diskreditujú celé kresťanstvo.
Nepochopené slová z Biblie
Moderná doba sa dynamicky vyvíja a požiadavka absolútnych nárokov sa nedá aplikovať. Českí kresťanskí myslitelia vykonali veľký krok vpred v chápaní súčasných spoločenských zmien. Tomáš Halík vo svojich teologických skúmaniach poukazuje na to, že Biblia neodsudzuje homosexualitu, tak ako si mnohí veriaci myslia. V rozhovore pre Český rozhlas hovorí, že biblické odsúdenia homosexuality sa vzťahujú na heterosexuálov, ktorí sa chovajú homosexuálne, protože si chcú spestriť svoj sexuálny život. Na ľudí, ktorí majú homosexualitu biologicky danú, nie je možné vzťahovať biblické slová o homosexuáloch. V antickom svete, ktorého vplyv dosahoval aj do vtedajšieho Izraela, si muži vydržiavali mladých milencov, týmito vzťahmi si spestrovali život. V Biblii sa odkazuje na homosexualitu po vzore antického sveta, o biologických príčinách homosexuality sa vtedy ešte nevedelo. V kontexte dnešnej doby však musíme rozlišovať medzi príčinami sexuálneho správania. Na rozdiel od antických hedonistov, si homosexuáli svoju sexuálnu orientáciu nevyberajú. Niektorí predstavitelia Katolíckej cirkvi odporúčajú absolútnu sexuálnu zdržanlivosť (celibát). Halík tu však upozorňuje na skúsenosti z praxe, ktoré ukazujú, že pokiaľ je ľuďom zakazovaná túžba po stálom partnerskom vzťahu, nahrádzajú si frustráciu krátkodobými vzťahmi. V takejto situácii je lepšie ak homosexuálom umožníme viesť trvalý partnerský vzťah. Halík síce nespomína detaily, v praxi to však môže znamenať okrem iného aj istú úpravu legislatívy v oblasti majetkovo-právnych vzťahov.
Homosexuálne partnerstvá neohrozujú kresťanov
Ďalšou významnou osobnosťou je profesor Karlovej Univerzity v Prahe, autor monografie o českej katolíckej literatúre a hlavne kresťan, ktorý sa otvorene priznáva k svojej homosexualite, Martin C. Putna. Putna vysvetľuje, že moderná doba nie je nepriateľom kresťanstva. To, že spoločnosť dnes otvorene hovorí o sexe, homosexuáloch, ako aj o antikoncepcii nie je niečo, z čoho by kresťania mali mať obavy. Nové poznatky, či spoločenské usporiadanie nemusí nutne znamenať hrozbu, možno práve naopak, dokáže priniesť nový pohľad, ktorý vieru a jej rozmery obohatí.
„Homosexualita je pre cirkev 21. storočia podobnou výzvou, ako bol na počiatku novoveku heliocentrický systém. (...) Vo svete sú teológovia a kresťania, ktorí pochopili, že s koncom predstavy o plochej zemi nekončí kresťanstvo“, dodáva Martin C. Putna.
Strach z neznámeho
V pohanskom Ríme boli prenasledovaní kresťania, v kresťanskej Európe to boli Židia a dnes sú vo východnej Európe prenasledovaní homosexuáli. Znie to ako neustále sa opakujúci kolobeh. Je naozaj opodstatnené aby spoločnosť mala obavy z požiadaviek homosexuálov na plnohodnotný a spoločensky akceptovaný rodinný život? Príklady zo západných krajín ani sociologické výskumy neposkytujú kresťanom žiadny dôvod na strach. Tento dôvod im nedávajú ani viacerí teológovia.
