
Aj toto si o mne vedela...
Čítala si vo mne ako vo svojej dlani...
Tej, ktorá ma vždy pohladila,
keď mi vypadla slza tak ťažká.
Nikdy ti nepoviem,
ako veľmi mi chýbaš...
Bola si moja jediná - skutočná priateľka,
niekto však chcel, aby si umrela...
Osud bol zas raz veľmi krutý.
Šmahom ruky mi vzal to,
čo som tak potrebovala...
Osobu, ktorá sa len v tebe kĺbila.
Je mi ťažko. Nemám dobré obdobie.
A potrebujem ťa mať znova tu.
No tvoj duch dal zbohom svetu.
Občas mám chuť ísť tam za tebou...
Plávam vodami života sama.
Áno, mám rodinu a milovaného človeka,
ale stále ostala prázdnota.
Neviem ju zabaliť do žiadnej záplaty.
Plakali a smiali sme sa spolu veľa rokov.
Bola si mojou "schránkou tajomstiev",
mojou istotou a oporou v jednom tele.
Hnevám sa, že si ma opustila.
Kde mám teraz nájsť to,
čo už rok tak márne hľadám?
Nik mi nerozumie tak, ako si to len ty vedela.
Nebolo ti treba nič hovoriť.
Stála si pri mne aj vo chvíľach,
keď som si myslela, že to nepôjde.
Uvedomujem si, ako mi chýbaš
v každodennom živote a každej sekunde.
Stačil okamih. Stotina sekundy.
Keby si sa objavila, udriem ťa.
A hneď na to objímem a rozplačem sa.
Vedela by si, za čo to je a plakala by si tiež.
Veľmi si mi tvojím odchodom ublížila.
Nenávidím chvíľu, keď si ma opustila.
Tá diera ostane vo mne navždy...
Ale teší ma, že tam, kde si ty sa teraz skutočne usmievaš...