Mohol byť sen s tebou tak reálny?!
Ležali sme spolu schúlení v deke pred krbom.
Vôňa čerstvo navareného vína láskala vzduch
a oheň nám v rytme vzrušenia tancoval do tvárí.
Bola to klasická, tak nádherná chvíľa bez slov.
Milujem ako si aj bez nich rozumieme.
Užívala som si ten čas, keď jediné,
čo bolo v tej chvíli podstatné, bolo MY.
Stará deka ukrývala dve prepletené telá,
jemný úsmev na perách tajomstvo toho večera,
horúce pery chuť škorice a bozkov
a ruky tak strašne veľa nehy, vášne a lásky.
Minúty sa vliekli ako hodiny, ale predsa tak šialene rýchlo...
Cítila som pohyb tvojho ramena.
Zodvihla som hlavu a ty si ma znova pobozkal.
Vždy je to ako prvýkrát, neviem sa ťa nabažiť!
Zobudila som sa. Okolo mňa vôňa škorice a klinčekov.
A tvoje pery ma už bozkávali naozaj...
A v tom vyslovenom slove MY bolo všetko,
čo kedy budem potrebovať k svojmu šťastiu...
