Cesta ku knihe

Kniha Ako román od autora Daniela Pennaca nie je epickým románom. V čase, keď som ju čítala, môj vzťah ku knihám bol už vytvorený a ani po prečítaní tejto eseje sa nezmenil. Knihy mám rada a považujem ich za istý druh šperku, ktorý by mal zdobiť knižnice, police a stoly. Pravdaže opotrebovaný druh šperku, pretože knihy majú byť čítané.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Ako román je návodom ako deťom nezhnusiť čítanie a vštepiť im lásku ku knihám. Myslím si, že mať knihy rád je možné aj naučiť, ale stojí to viac námahy. Vôbec nezáleží na tom, či ste rodič, učiteľ alebo knihovník alebo niekto z nevymenovaných statusov alebo povolaní.

Pennacovu esej môžeme vnímať hoci aj ako vztýčený prst nad tým, čo sa stane s malým „knihožrútom", keď sa v škole stretne s povinnosťou povinného čítania a s neatraktívnym obsahom čítaniek. Večerný rituál čítania rozprávok je krásnym putom medzi rodičom, dieťaťom a knihou. Pennac píše aj o týchto magických chvíľach a porovnáva ich s modlitbou. Sústredené ticho, pokoj, príbeh je liturgia. Také chvíle sú posvätné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Nikdy nevysvetlíme chlapcovi, ktorý je večer začítaný do napínavého príbehu, nikdy mu nevysvetlíme nijakým dokazovaním, že musí prerušiť čítanie a ísť spať." To si napísal Kafka do svojho denníka, malý Franz, jeho otec by ho radšej videl, ako celý život každú noc nie číta, ale počíta. Knihomoľné deti to mali vždy ťažšie. Skúste si spomenúť ako ste ich vy - ich rovesníci - volali. V každej školskej triede sa nejaké knihomoľné dieťa našlo. Bolo to samotárske dieťa? Nebolo samotárske. Malo svoju knihu. Človek a kniha tvoria spoločnosť.

Bolo to dieťa čudné? Je ťažké odpovedať na otázku - prečo rád čítaš. Je to čudná otázka. Čítanie je tichá činnosť. Občas po čítaní nastane ticho, pretože aj báseň dokáže vyraziť dych.

SkryťVypnúť reklamu

Kniha sa však číta nielen potichu, ale aj nahlas. Právo čítať nahlas a právo mlčať sú samostatné kapitoly tejto eseje. Nemali by sme si ich zamieňať s príkazom alebo zákazom čítať nahlas a s právom rozprávať o knihe, keď sa nás nikto nepýta na názor. Niekoho čítanie nahlas nás môže vyrušovať. Napr. spolužiak v lavici mal zvyk čítať nahlas, pretože si potreboval slabikovať slová. Bolo to otravné. Ale chuť prežívať prečítané sa nesmie potláčať.

Generácia „bítnikov" je známa verejným čítaním a akú atmosféru vedeli urobiť. Domnievam sa však, že podobnú atmosféru si doma väčšina knižných nadšencov robiť nebude a ku knihe bude pristupovať s tichým čítaním.

SkryťVypnúť reklamu

Pennac, D: Ako román. Bratislava. SOFA. 1999.

Lucia Brezovská

Lucia Brezovská

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...na dlhé trate...pomaly Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu