Kniha Ako román od autora Daniela Pennaca nie je epickým románom. V čase, keď som ju čítala, môj vzťah ku knihám bol už vytvorený a ani po prečítaní tejto eseje sa nezmenil. Knihy mám rada a považujem ich za istý druh šperku, ktorý by mal zdobiť knižnice, police a stoly. Pravdaže opotrebovaný druh šperku, pretože knihy majú byť čítané.
V Hospodárskych novinách 8.8. 2013 vyšiel článok o tom, že sa pripravuje návrh zákona o možnom vstupe sociálnych pracovníkov do bytov občanov bez povolenia. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny argumentuje možným týraním a zanedbávaním detí v rodinách a nemožnosti sociálnej služby zasiahnuť v prospech dieťaťa.
Pamätáte si z detstva, že vaša kreativita a fantázia boli pre vás také samozrejmé ako nevinná detská lož? Naschvál som použila slovo lož, pretože detská fantázia umožňuje vytvoriť napr. imaginárneho kamaráta, ktorý rozbil tanier J. V dospelosti sa predstava imaginárneho kamaráta prieči zdravému rozumu.
Slovenské deti čítajú rady do určitého veku. Som presvedčená o tom, že ich odmalička uchvacujú knižky a ilustrácie a považujem za normálny jav, že pomaly sa nadšenie vytráca pod rôznymi vplyvmi, škola v tom zohráva podstatnú rolu. Knihy nahrádza internet, tablety, v prípade sofistikovanejšej mládeže čítačky. Postupom času sa ku knihám iste vrátia, v dospelosti, v dôchodkovom veku, nerobím si starosti.
Nevieme sa dočkať prázdnin. Tie letné už týždeň prebiehajú. Väčšina učiteľov začína dovolenkovať počas druhého júlového týždňa. Tieto týždne by mali byť duševnou očistou, oddychovým časom, odpútania sa od nepríjemností, ktoré počas školského roka zažili a psychickou prípravou na to, čomu budú čeliť v nasledujúcom školskom roku. Ale pripomeňme si, aké novinky čakajú učiteľov v blízkej budúcnosti, na čo sa majú psychicky pripraviť? Čo všetko bude po novom v blízkom období?
