Slovenské školstvo je často porovnávané s inými krajinami v rôznych štúdiách (PIRLS, PISA). Jednou z krajín, na ktorú ťažko dosiahneme svojimi výsledkami je Fínsko. Fínske deti sú lepšie v čítaní s porozumením. Čítanie s porozumením nie je módna a dočasná záležitosť, je to základná kompetencia. Ak sa však o osvojenie tejto zručnosti snaží predovšetkým škola, výsledky nie sú uspokojivé. Je to úloha celej spoločnosti, ktorá sa nedá vymedziť len na úlohu školy.
Predstavte si situáciu na vyučovacej hodine. Dieťa si prečíta zadanie príkladu a nasleduje otázka. „Čo s tým?" Dieťa nevie, čo od sa od neho žiada. Buď je lenivé premýšľať, alebo naozaj nevie, čo má robiť. Takáto situácia môže nastať nielen na hodine slovenského jazyka, ale aj na matematike, informatike atď. V súčasnosti je však škola jediné miesto, kde sa čítaniu s porozumením môže naučiť.
Ľudia strácajú schopnosť orientovať sa v informáciách, ktoré si prečítajú a nad nimi neuvažujú. Aj primárna jednoduchosť podania informácií, ktoré sú prezentované ako fakty zapríčiňujú, že ľudia sa nezamýšľajú nad tým, čo prijmú ako recipienti. Stávajú sa ľahko ovplyvniteľnou korisťou pre rôznych špekulantov. Môžeme namietať, že za neporozumením textu stoja neznáme alebo odborné pojmy. Význam slov nemusí poznať každý. Tu je na mieste úloha školy a učiteľov, aby si uvedomili, že nie každé dieťa rozumie automaticky všetkým pojmom, ktoré sa často na konkrétnom predmete opakujú.
Na slovenskom knižnom trhu sa objavilo niekoľko zaujímavých a osožných zbierok úloh na čítanie s porozumením. Existujú aj metodické príručky, ktoré pomáhajú vysvetliť jednotlivé pojmy a postup na zostavovanie testov čitateľskej gramotnosti. Objavila som však knihu, ktorá vyšla v českom preklade - Dějiny čtení od Alberta Maguela. Radí sa medzi odbornú literatúru, ale výklad jednotlivých tém je popretkávaný zaujímavými medzníkmi zo života spisovateľov, filozofov a rôznych osobností. Čítanie kníh sa menilo tak, ako história kníh a každý čitateľ prežíva svoj vlastný príbeh s knihami. Zároveň predkladá, ako sa učili študenti čítať, ktorá literatúra bola pre nich kanonická.
Kniha ako celok je veľmi zaujímavá, no z hľadiska témy blogu, podrobnejšie spomeniem jednu kapitolu - Učit se číst, ktorá mapuje metódy interpretácie a porozumenia textu v latinských školách. V každej gramotnej spoločnosti predstavuje vyučovanie čítania počiatok komunikácie. Dieťa, ktoré sa učí čítať, sa stáva súčasťou pamäti spoločnosti a histórie, ktorú pri každom čítaní obnovuje.
V stredovekej kresťanskej spoločnosti bolo vyučovanie písania a čítania privilégiom aristokracie. Napr. v stredovekej židovskej spoločnosti sa vyučovanie čítania verejne oslavovalo. Vo sviatok prijatia Tóry na hore Sinaj Mojžišom (Šavuot) učiteľ nahlas chlapcovi čítal biblické verše a ten ich opakoval. Tieto verše boli napísané aj natvrdo uvarených vajciach a na medových koláčoch, ktoré dieťa zjedlo, keď učiteľovi nahlas prečítalo verše. Svoju dôležitú úlohu počas stredoveku plnila aj pestúnka. Okrem starostlivosti o deti mala na starosti vyučovanie písmen a správnu výslovnosť bez ohľadu na to, či išlo o chlapcov alebo dievčatá. Neskoršom veku bolo vzdelanie dopriate najmä chlapcom. Avšak vyučovanie čítania záviselo najmä na tom, či bol študent vytrvalý, teda nie na jeho intelekte. Najskôr nasledovala gramatická analýza textu a potom sa učil doslovný výklad textu podľa vžitých interpretácií. Individuálne hodnoty textov tak boli potlačované a schopnosť porovnávať interpretácie uznávaných osobností sa dostala do popredia.
Táto metóda mala aj svojich kritikov, ktorí odmietli tradičné výklady textov a viedli študentov k tomu, aby sa pri interpretácii slobodne vyjadrili. Nebola to náhla zmena, ale postupná. V stredoveku učitelia svojim žiakom aj predčítali texty, starostlivo vyberali predovšetkým také, ktoré niesli hodnoty ako cnosť, spravodlivosť, mravný život. Poskytovali však aj inú perspektívu a čítanie sa stalo osobnou a životnou skúsenosťou. Táto situácia sa môže opakovať aj v súčasnosti, dôležité je nebáť sa „ísť za text" a nachádzať v ňom to, čo možno ešte nebolo objavené. Čítanie nemá koniec.
Manguel, Alberto: A History of Reading. Brno. Host - vydavatelství, s. r. o. 2007.
