Možno to raz pochopím...

Vždy som si myslela, že ak budem robiť všetko tak ako sa má, tak všetko bude klapať... Ale samozrejme som zistila, že to tak nie je... Je naozaj veľmi ťažké byť v dnešnom svete podstivý a zároveň byť najlepší. Určite to je veľmi ťažké, ale čo viem tiež, že to nie je nemožné... Ale to mám zase len také chvíľkové pocity, že by som sa najradšej na všetko vykašľala, viem že to neurobím a že zase bude všetko ok... Dnes, keď som išla domov, tak som opäť o všetkom premýšľala... Ja viem, že toto všetko sa deje preto, aby som sa niečo naučila a aby som sa možno nabudúce vyvarovala podobným chybám... Ale viem aj to, že ak človek nie je aspoň trošku "horší", tak pravdepodobne nič v tomto svete nedosiahne... Je to hrozné, že to tak píšem, ale asi to tak naozaj je...