Lucia Herková
Možno to raz pochopím...
...vlastne ani neviem...
...cely svet je plny zazrakov, na ktore sme si tak zvykli, ze ich nazyvame vsednymi vecami..( Andersen ) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nieje tvoja chyba, že si Boha nepoznal. Ako si ho mohol poznať, keď ti každý hovoril niečo iné?
Poznate ten hrozny pocit, ked neviete, co sa stane, ale musite cakat... Cakat na to kym zazvoni telefon, alebo kym niekto zaklope na dvere a povie vam tu spravu...
Stále sa niečoho bojím... Stále pred niečím utekám... Myslela som si, že to je už preč, ale predsa ma to stále prenasleduje, stále mám pocit, že niečo nie je v poriadku...
Tento príbeh sa mi stal len pred nedávnom, ale stále ho mám v hlave :)))
Viem, že podľa Teba je šťastie relatívny pojem. A viem aj to, že sa cítiš byť nešťastný. Ale ver mi: „NIE JE TO TAK“...
,,Až keď stratíš, zistíš, co si mal!!!“ Význam vety nemožno pochopiť, kým nie je dokončená až po bodku. So zmyslom života je to podobné. Pokiaľ život trvá, je v stave formovania sa. Až keď sa naplní a príde k svojmu konečnému bodu (k smrti) dostáva plný a jasný zmysel.
Ži tak, aby keď zomrieš, sa všetci tvoji známi začali nudiť! Každý má šancu niečo dokázať... Každý má právo niečím sa stať... Každý má právo milovať...
Myšlienku nemožno pobozkať, nemožno sa jej dotknúť, alebo držať, myšlienky nekrvácajú, necítia bolesť, nemilujú, ale napriek tomu môžu zmeniť svet.
Asi už nastal ten čas, keď by som si mala povedať, že som dospelák... Ale ja neviem, či to tak naozaj je, pretože to tak vnútorne absolútne necítim...
Človek má niekedy také chvíľky, že by chcel od všetkého újsť, všetko nechať tak a proste ísť...