Keďže vlaky sú vo Francúzsku nehorázne drahé, vyskúšala som Blablacar www.blablacar.com – webstránka pre zdieľanie jázd. Je to síce trochu dobrodružnejší spôsob prepravy a možno nie pre každého (čo aj ja musím priznať, mala som zmiešané pocity keď som si zajednala 3-hodinovú cestu v noci s podivným chlapíkom, ktorý tiež prvýkrát skúšal blablacar – a to som predtým už aj stopovala). Ale netreba sa odradiť vašimi pocitmi, veď vždy prvýkrát je poprvé:) a po prvej jazde som už neváhala pri zajednávaní ďalšej. Nielenže je to podstatne lacnejšie, ale je to dobrý spôsob ako spoznať zaujímavých ľudí, porozprávať sa o zaujímavých veciach a dozvedieť sa o životných príbehoch, čo mňa osobne vždy veľmi inšpiruje a mení pohľad na život.
Pár dní som strávila v regióne Pays de la Loire, kde sa žije celkom odlišný život od uponáhľaného a turistami tak vyhľadávaného Paríža (nie že by som Paríž nemala rada, je úžasný, ale treba vidieť aj ostatné časti FR). Malé mestečká roztrúsené na rozľahlej rovine môžu na prvý pohľad pripadať chladné, kvôli šedým kamenným budovám väčšinou z 13-15 storočia, ale domčeky v uličkách a kostoly vždy v centre mestečka pôsobia veľmi milo. Nehovoriac o tom, že história tam dýcha z každého rohu a máte pocit, akoby ste sa ocitli v inom storočí.
Jedným z miest, čo niekto kto zavíta do západnej časti FR, musí vidieť, je plávajúce opátstvo Mont Saint-Michel na pobreží Normandie, zapísané takisto v UNESCO. Je zaujímavé pozorovať ako rozdielne pôsobí toto miesto za prílivu keď je obklopené morskými vlnami a za odlivu, keď morskú vodu vystriedajú „prúdy piesku“. Nezabudnuteľným zážitkom sú určite prechádzky po zátoke, kde môžete bosí kráčať po miestach, ktoré bývajú inak ukryté pod morskou hladinou. Na ostrov sa dá dostať jedinou cestou. Turisti majú na výber buď 50 minútovú prechádzku alebo sa odviezť autobusom, ktoré sú zadarmo, len si treba vystáť v rade – nedajte sa odradiť dlhočizným radom, hýbe sa dosť rýchlo:)
Vo vnútri opátstva sa môžete poprechádzať malými uličkami v prúdoch turistov, ktorí tam prúdia asi nepretržite. Po ceste ku kláštoru sv. Michala, ktorý stojí na vrchole, nájdete mnoho hotelov, reštaurácií a obchodov so suvenírmi.
Ďalším zaujímavým miestom len hodinku od čarovného Mont Saint Michel je staré mesto korzárov Saint Malo na severnom pobreží Bretónska. Mesto háji svoj historický pôvod tým, že sa nachádza vo vnútri mohutných hradieb, po ktorých sa dá prejsť po celom obvode. Cez hradby sa do centra dá vojsť niekoľkými bránami, a keď sa ocitnete za nimi, máte pocit akoby si to mesto žilo vlastný život. Centrum mesta je poprepletané mnohými uličkami a atmosféru dotvárajú terasy reštaurácií plné ľudí a malé crêperie zabudnuté v bočných uličkách. Keďže život tohto mestečka ako v histórií, tak aj v súčastnosti je spojený s morom, nemôžte si dovoliť neochutnať miestne morské špeciality – ako sú moules avec frites v rôznych omáčkach. Pre maškrtníkov je povinnosťou vyskúšať takisto bretónsku špecialitu kouign-amann.
Takisto odporúčam navštíviť obchodík s rôznymi morskými špecialitami La Belle Iloise www.labelleiloise.fr, kde si môžte kúpiť suvenír na zjedenie:)
Keďže táto oblasť je známa takisto jablkovými cidrami, ktoré chutia úplne inak ako cidre na Slovensku, môžete si jeden vychutnať na pláži s výhľadom na upokojujúcu hladinu mora.
Normandia - pláže vylodenia
Ďalší deň naša cesta smerovala do menej vzdialenej histórie, kde ju tiež cítiť na každom kroku, avšak v oveľa hrozivejšej forme. Týmto miestom sú pláže, kde sa odohrala operácia Overlord, teda vylodenie spojencov počas druhej svetovej vojny v Normadii. (D-DAY 6.6.1944)
Hneď na začiatku tejto oblasti, nadšencov histórie vítajú múzeá. Vrelo odporúčam Dead Man's Corner Museum, kde okrem vystavených vecí z vojny, je súčasťou premietanie a simulovaný pád vojenského lietadla, z ktorého až mráz behá bo chrbte a vám z neho zostane slabo v žalúdku.
Ďalšie múzeum striehne v malom mestečku Sainte-Mère-Église, ktoré je známe aj príbehom amerického parašutistu, ktorý sa pri zoskoku zachytil o kostolnú vež a visí tam až dodnes (teda aby som nikoho neuviedla do rozpakov, visí tam už iba jeho atrapa). Bezmocný parašutista visel na veži 2 hodiny predstierajúc, že je mŕtvy a mohol len pozorovať hrôzu čo sa diala okolo neho. Práve toto štastie v nešťastí mu zachránilo život, lebo ako jeden z mála zo svojej divízie prežil.
Nachádza sa tu 5 pláží vylodenia spojencov, každá je pomenovaná svojím krycím menom (Utah, Omaha, Gold, Juno a Sword) a spojená s rovnako smutnou históriou. Bolo to práve na nich, kde mnoho vojakov druhej svetovej vojny našlo svoj osud. Čoho smutným dôkazom je cintorín v Colleville-sur-Mer na počesť americkým vojakom, ktorí padli počas druhej svetovej vojny v Európe.
Určite sa oplatí ísť na Pointe du Hoc, kde je nádherný výhľad na útesy a celé pobrežie. Vedie tam chodník pomedzi diery vyhĺbené bombami, ktoré tam zhodili armády spojencov pred mnohými rokmi. Teraz sú už zarastené trávou a pôsobia mierumilovne, a človek si len ťažko vie predstaviť ako to tam vyzeralo počas vojny.
Počasie sa tu mení asi ako v Británii, keď si ledva stihnete nasadiť slnečné okuliare na nos, a už utekáte do bývalého bunkru Nemcov schovať sa pred hustými kvapkami.
Krásne mestečko Arrromanches na britskej pláži Gold vo vás zanechá tiež silný dojem. Masívne betónové bloky „pohodené“ na pláži sú stopami po bývalom britskom prístave Mulberry, ktorý tam kedysi slúžil spojencom. Na okraji mesta vedie cesta až na vrch útesov, odkiaľ je nádherný výhľad na všetky strany. Nielen on, ale aj mnoho nápisov a odkazov v uličkách mesta vás donútia zamyslieť sa. Je priam neuveriteľné, že pred viac ako 70. rokmi sa na miestach, kde teraz pochodujú húfy turistov, pochodovali vojská, aby prepísali jedno z najdôležitejších období v histórii Európy.
