Mamina na rodičovskej dovolenke sa venuje domácnosti a deťom naplno, vpadne do istého stereotypu a občas si priam želá, aby to celé už skončilo. A ono to skončí! Deti odrastú a nastane čas vrátiť sa do práce. V tom lepšom prípade. Ale čo ak sa nemá kam vrátiť???
Strávila som doma 6 rokov. Neuveriteľná doba! Medzičasom som mala krátku pracovnú pauzu – keď mala staršia dcérka necelé 2 roky, začala som pracovať pre istú pani notárku ako jej asistentka. Neprešli však ani dva mesiace a ja som zistila, že čakám druhé dieťa. Povedala som si, že odpracujem aspoň tých pár mesiacov do nástupu na materskú dovolenku. Človek mieni a niekto tam hore mení. Tehotenstvo bolo od začiatku rizikové, takže som bola každú chvíľu v nemocnici a práca musela ísť bokom. Takto som vhupla z jednej rodičovskej dovolenky do druhej. Občas mi to liezlo krkom a mala som pocit, že sa pomaly ale isto zbláznim. Nie raz som sa nevedela dočkať, kedy sa táto „dovolenka“ skončí a ja sa budem môcť venovať práci. Lenže akej???
Môj pracovný pomer u notárky sme ukončili dohodou ešte pred pôrodom. A tým pádom som teraz, po skončení rodičovskej dovolenky, bez práce. Nezamestnaná. Nájsť si prácu je v dnešnej dobe samo o sebe ťažké a keď k tomu ešte pridám skutočnosť, že za robotou budem musieť denne dochádzať z dediny do mesta a tým pádom potrebujem zarobiť viac, než len minimálku, zistím, že v okrese s vysokou mierou nezamestnanosti sa moje šance rapídne zmenšujú. Nehovoriac o tom, že keď na pracovnom pohovore odpoviem na otázku: „Čo znamenajú tie dve dlhé pracovné pauzy?“, som svoje šance na získanie vytúženého jobu zaručene pochovala. Nezaberajú argumenty, že deti mi naozaj má kto strážiť a ak budú choré, nebudem sa k nim hrabať za každú cenu, ale k nim pošlem ich starú mamu. Neberie sa v úvahu, že aj o polnoci budem ochotná navliecť na seba šaty a utekať do firmy riešiť akútne problémy. A nezaváži ani fakt, že počas tej „pracovnej pauzy“ som si spravila vysokú...
A tak rozmýšľam, čo s načatým životom. Aj by som podnikala, len kapitál mi akosi chýba. Jediná práca, do ktorej by som sa zaručene dostala, je práca finančného poradcu. Lenže to som si už vyskúšala a ďakujem, stačilo! Ľudia majú z toho slovného spojenia priam triašku. A moja averzia voči tomuto povolaniu rástla priamo úmerne s výškou provízií, ktoré som mala vrátiť v dôsledku platobnej neschopnosti klientov.
Viem, trpezlivosť ruže prináša. Tak to budem skúšať ďalej a snáď sa niečo nájde. Chcem len povedať, že to vôbec nie je jednoduché, keď sa fakt, že najkrajšie a najzmysluplnejšie poslanie života ženy – poslanie byť matkou, v istom okamihu života stáva doslova jej handicapom. Držte mi teda palce. A spolu so mnou aj ďalším stovkám mám, ktoré sa v tom vezú tiež...
